New Statesman
Prečo sa nemôžeme radovať z odstránenia režimu Saddáma Husajna a oslobodenia Iraku? Aké uspokojujúce, ba dokonca vzrušujúce by bolo úprimne sa pripojiť k oslavám v Bagdade a predtým v Prištine a Kábule. Nemali by sme teda byť vďační, že tí dobrí konečne vyhrávajú? Odpovede sú dve. Po prvé, skutočný oslobodenecký boj si musí vybojovať každá krajina sama. Invázia zvonka veľmi pravdepodobne len pomôže nahradiť jedného tyrana druhým alebo povedie k anarchii. Po druhé, každé tzv. oslobodenie by sa malo udiať dôsledne podľa pravidiel medzinárodného práva.
(Pokazená radosť z pádu Saddáma, John Gray, 23. 4.)
Washington Post
Americkí predstavitelia plánujúci budúcnosť povojnového Iraku podcenili organizačnú schopnosť tamojšej šíitskej väčšiny a nie sú pripravení zabrániť formovaniu protiamerickej islamskej fundamentalistickej vlády. Zo správ amerických spravodajských služieb vyplýva, že šíiti sú zrejme lepšie organizovaní, než sa predpokladalo. Americkí predstavitelia tento týždeň uviedli, že kým sa vláda chystala zvrhnúť Saddámov režim, príliš málo pozornosti sa venovalo dynamickému vývoju v náboženských a politických kruhoch v Iraku. Vláda si plne neuvedomila ašpirácie šíitov a teraz sa obáva vzniku protiamerickej fundamentalistickej administratívy.
(Americkí plánovači prekvapení silou irackých šíitov, Glenn Kessler, Dana Priest, 23. 4.)
Predchádzajúci monitor