Kde je náš Roosevelt? (komentár dňa)

Ekonomické fórum v Krynici, ktorého dvadsiaty tretí ročník sa začína na kúpeľnej promenáde v mestečku za Tatrami, býva dobrou príležitosťou preskúmať kondíciu poľského biznisu aj politiky. Jedna z najpamätnejších udalostí sa mi tu prihodila pred piatimi rokmi, keď vtedy na vrchole síl a moci poľský premiér Donald Tusk ohlásil, že Poľsko do troch rokov zavedie spoločnú menu euro. O týždeň neskôr skrachovala investičná banka Lehman Brothers a západný svet, do ktorého sa Poľsko tak rado počíta, sa radikálne zmenil.

Poľsko sa zatiaľ drží od eura, ako ďaleko môže, aj keď je závislé od vývozu do eurozóny. Posledné dáta ukazujú, že oživenie (nielen v Poľsku, ale v celej strednej Európe) ťahajú vývoz a priemyselná výroba. Krajina, ktorú v roku 2009 pred prepadom do recesie zachránila domáca spotreba, hľadá nové trhy a úzkostlivo sleduje kondíciu hlavného partnera, Nemecka.

"Anemický rast spotreby a ďalší pokles investícií ukazujú, že jediným motorom poľského hospodárstva zostáva vývoz, " napísal o posledných poľských číslach Adam Czernia, analytik think - tanku PolitykaInsight. Len pár zahraničných firiem si však nájde cestu do Krynice, ktorá sa rada tituluje ako " Východný Davos ".

Aj keď poľské či slovenské cesty a železnice urobili skok dopredu, tak cesta na juhovýchod Poľska - či už tam idete odkiaľkoľvek - je stále dokladom ťažkostí postkomunizmu - teda predovšetkým kvality vládnutia.

Stredoeurópske štáty totiž nemajú po vstupe do EÚ problémy s nedostatkom peňazí na stavbu ceste alebo železníc , ale skôr s ich administrovaním a zmysluplným míňaním, to všetko kombinované s korupciou. Inak by predsa poľská diaľnica A4, po ktorej by cesta z Prahy do Krynice bola najlogickejšia, už musela dávno byť prepojená s nejakou českou a viesť až k ukrajinským hraniciam. Alebo by už bol hotový obchvat Žiliny a napojenie severného úseku slovenskej D1 s jej úsekom západným, poťažmo až do Košíc. Ale nejde len o tradičné každoročné povzdychnutie vodiča, ktorý testuje tempo výstavby pri cestách po rovnakých cestách a železniciach na východ.

Od pádu Lehman Brothers sa nezmenil len globálny biznis. Krynická konferencia bola kedysi ojedinelým podnikom, a teda politikom aj biznismenom sa vyplatila cesta do zapadnutého kúta Poľska. Dnes už má Ekonomické fórum viacero konkurentov lepšie geograficky situovaných (v Katoviciach, Vroclave či Sopote). Donald Tusk je všetko iné ako dynamický politik s reformnými liberálnymi plánmi. Ako by kríza v nielen v Poľsku, ale aj v Česku, na Slovensku či v Maďarsku vyčerpala všetku pozitívnu energiu, ktorú som v Krynici zažil v predkrízových časoch. Z politických vodcov sa medzitým stali technokrati moci, ktorí zvažujú, aké ďalšie dane zaviesť, aby naplnili štátnu kasu. Z nápaditých podnikateľov sú mnohokrát úzkostliví účtovníci, ktorí sa boja štátnej regulácie. Som preto zvedavý, či túto pochmúrnu náladu, ktorá bola v posledných rokoch v Krynici dosť hmatateľná, nájdem na kúpeľnej promenáde aj tento rok.

Čísla o augustových výkonoch stredoeurópskych ekonomík dávajú nádej, že sme z najhoršieho vonku. Ale titul tohtoročnej konferencie " Smerom k novému údelu " s odkazom na Rooseveltov revolučný program, je vzhľadom k stavu postkomunistických štátov a ich politických elít asi príliš ambiciózny.