Komisárka EK pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager je možná najmocnejšou političkou v Dánsku, ale do globálneho povedomia ju dostalo až ťaženie proti Googlu a Gazpromu. Oba prípady sú veľmi rozdielne. Google sa teší dominancii, ale tá môže byť len prechodná a táto firma čelí konkurencii iných vyhľadávačov.
Gazprom naopak zodpovedá učebnicovej definícii monopolu. Komisárka tvrdí, že zneužil svoje dominantné pozície na to, aby v mnohých krajinách východnej Európy, ktoré sú závislé na dovoze energií z Ruska, požadoval príliš vysoké ceny. K tomu sa aktívne snažil zabrániť predaju plynu do iných krajín a tým v podstate rozdelil Európu na izolované trhy.
EÚ sa predtým pustila niekoľkokrát do boja s Microsoftom a len tým ukázala, že tvrdý prístup môže napáchať viac škody ako úžitku. Takýto prístup totiž trestá ekonomický úspech a odrádza od inovácií. V prípade Gazpromu ale podobné riziko nehrozí.
EÚ sa niekoľko rokov vyhýbala tomu, aby proti tejto firme použila protimonopolný zákon a nechala tak trhy v strednej a východnej Európe v stave monopolu, ktorý trpí vážnym nedostatkom transparentnosti a nesystémovou reguláciou. Na druhú stranu je pravda, že EÚ musí urobiť viac, než len trestať správanie jednej plynárenskej spoločnosti. Musí vytvoriť konkurenčný trh s energiami, ktorý bude odolný voči pokusom o zneužívaniu zo strany Ruska či iného trhového hráča a zaistí dodávky lacnej, bezpečnej a čistej energie.
V posledných rokoch sa EÚ zameriavala najmä na obnoviteľné zdroje. Vo svetle skúseností z USA a Kanady je ale sľubný najmä bridlicový plyn. To je dôvod, prečo Gazprom a Ruskom financované environmentálne skupiny tvrdo protestujú proti prieskumu ložísk v krajinách, ako je Poľsko. To má podľa niektorých odhadov zo Spojených štátov zásoby energie na ďalších 300 rokov. Veľké rezervy sa môžu nachádzať aj v Rumunsku, Bulharsku a Nemecku, aj keď o ich presnej veľkosti panuje vysoká neistota.
Medzi hlavné prekážky prieskumu bridlicových ložísk patrí prísna regulácia a normy EÚ týkajúce sa životného prostredia. K tomu sa pridáva neochota Európanov k povoleniam s ťažbou blízko ich bydliska - tento problém je v riedko osídlených oblastiach USA a Kanady oveľa menší.
Dopad, ktorý má na životné prostredie, musí byť skutočne starostlivo skúmaný. Ale musí sa tak urobiť aj s ohľadom na potenciálne prínosy, ktoré by nová ťažba plynu mala v oblasti uhlíkových emisií, a tlaky, ktoré dostávajú strednú a východnú Európu do zraniteľnej pozície voči krokom Gazpromu. Vestager si zaslúži potlesk, ale jej kroky nie sú ani zďaleka postačujúce.
Tento komentár bol zverejnení na portály patria.cz