- Stredná a východná Európa sú bojovým poľom medzi NATO a Ruskom
- „NATO faktor“ je kľúčom k pochopeniu miestnych politických a ekonomických trendov
- Investori sa musia vyznať v záplave skreslených správ z oboch strán
Čierny pondelok
Jednou z hlavných prekážok odchodu Grécka z eurozóny bolo NATO. Keď 29. júna vrcholila grécka dlhová kríza, trhy sa predháňali v tom, kto lepšie odhadne dopad odchodu Grécka z eurozóny. No ako vtedy povedal menový stratég Saxo Bank John Hardy, „akýkoľvek scenár zahŕňajúci grécky odchod by sa vďaka geopolitickým motívom mohol stať veľmi dlhodobou záležitosťou. USA sú totiž jednoznačne proti tomu, aby Rusko získalo akúkoľvek možnosť vraziť klin do ich sféry vplyvu v EÚ“.
Bol to teda podľa všetkého práve „NATO faktor“, ktorý vo chvíli, keď existenčná hrozba rozpadu eurozóny ťahala euro k parite, udržiaval kurz EURUSD ako tak stabilný. Ešte na prelome júna a júla sa preto tento menový pár, aj napriek správam v médiách, držal nad vodou. Médiá hlásili svoje, ale peniaze jednoznačne ukazovali inú realitu. V takýchto momentoch sa väčšinou oplatí načúvať práve reči peňazí.
Veľká hra (dvadsiateho prvého storočia)
Pre investorov v strednej a východnej Európe, teda v oblasti, ktorá od rozpadu Sovietskeho zväzu slúži ako hlavná šachovnica NATO, nie je možné tento „NATO faktor“ ignorovať. Od Ukrajiny po Macedónsko, cez Poľsko a Pobaltské republiky vrhá vojenská aliancia z čias studenej vojny na miestnu politiku dlhý tieň a politika následne i na obchod na trhoch.
Vo vyhlásení amerického ministra obrany Wiliama Cohena a predsedu náčelníkov generálnych štábov Henryho Sheltona pred americkým kongresom po invázii NATO do Srbska v roku 1999, boli pomenované tri hlavné záujmy vojenského zoskupenia. A to potreba zabezpečiť stabilitu vo východnej Európe, zabrániť etnickým čistkám a zabezpečiť dôveryhodnosť NATO.
Protichodné správy
Tí, ktorí NATO sledujú už dlho, by možno v tomto zozname zmenili len poradie. No aj po 16tich rokoch sú si určite vedomí pretrvávajúcej aktuálnosti týchto troch cieľov. Napríklad na Ukrajine sú body jeden a tri stále jednoznačne v pozadí amerického spravodajstva o protestoch na Majdane a ich dôsledkoch. Ruská anexia Krymu totiž predstavuje jasné a jednoznačné ohrozenie stability a dôveryhodnosti aliancie, či jej schopnosti zabrániť turbulenciám.
Počas leta napríklad západné spravodajstvo opakovane zdôrazňovalo potrebu regionálnych záujmov NATO na Ukrajine. Dôvodom bolo nielen to, že Ukrajina NATO podporuje, ale i to, že si aktívne želá stať sa jeho členom, pretože „členstvo predstavuje silný systém kolektívnej bezpečnosti“. Asi nikoho neprekvapí, že ruské médiá tieto úvahy označili za „bezprecedentné a nebezpečné“ manévre.
Za Ukrajinou
Ak vezmeme nabok osobné presvedčenie prijímateľov týchto správ, pre investorov, ktorí sú prítomní v strednej a východnej Európe, je dôležité porovnanie sily NATO a sily jeho odporcov (čítaj: USA a Ruska). Následne to, aké politické a ekonomické pohyby by mohli nasledovať po úspechu alebo prehre jedného z nich.
Ukrajina je možno tým najvýraznejším bojiskom súčasnej americko-ruskej šachovej partie, ale zďaleka nie jediným. NATO pozorne sleduje správanie vlády v Macedónsku, kde hrozí, že po sérii protestov padne vláda premiéra Nikolu Gruevského a existuje tu viditeľný potenciál Skopje prikloniť sa k Rusku.
V krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sú s NATO zviazané pevnejšie, je faktor NATO viditeľnejší vo forme vojenských cvičení. Severoatlantická aliancia aktivovala svoje jednotky v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Poľsku, Bulharsku a Rumunsku, aby, kvôli tomu, čo litovský minister obrany nazval „regionálnym napätím kvôli ruským zásahom na Ukrajine“, posilnila tamojšiu obranu. Uviedla to agentúra AFP.
Napätie tiež viedlo k tomu, že NATO rozmiestnilo obranný raketový systém v Poľsku a Rumunsku a v Baltskom mori cvičilo vyloďovanie. Bolo to odpoveďou na potenciálnu hrozbu okupácie Pobaltských republík zo strany Ruska.
V podobnom duchu uverejnil Wall Street Journal 19. augusta článok o tom, že Rusko odsúdilo obvineného estónskeho špióna, ktorého však denník označil za „bezpečnostného pracovníka“. Na druhej strane sa na portáli rt.com 30. augusta objavil článok s názvom „Agresia je skutočný problém. Nie ruská, ale tá americká“.
Pre investorov znamená pokračujúca bitka diametrálne odlišných správ zo proti sebe stojacich zdrojov v Rusku aj v NATO jediné: „faktor NATO“ je v tejto chvíli najdôležitejším prvkom v politike strednej a východnej Európy.
Chladnokrvný pohľad
Pri rozmiestňovaní investícií zostáva dôležitým faktorom, kto nakoniec vyhrá. Pokiaľ ide o Grécko, zdá sa, že špekulácie o tom, že Moskva finančné podporí Grécko, ak by opustilo Eurozónu, sa ukázali ako úplne nepodložené. Zatiaľ čo sa novinári vo svojich článkoch hrali na veštcov, kurz EURUSD naznačil zachovanie statusu quo.
Na Ukrajine však Rusko naďalej drží Krym, zatiaľ čo členské štáty NATO v reakcii na túto drzosť pripravujú stíhačky a rakety. Povedal by som, že v celom regióne existuje veľa otáznikov na ceste medzi nie príliš dôležitým Gréckom a zásadnou Ukrajinou. Investori, ktorí zvažujú investíciu v tomto regióne, by si mali premyslieť, kde na tejto línii ležia ich body záujmu.