Aktuálne vykazuje americký dolár relatívnu silu voči iným menám. Za posledný rok posilnil voči euru o viac ako o 18 percent. Hlavným dôvodom je rastúca americká ekonomika a z toho vyplývajúca divergencia menových politík centrálnych bánk. FED v súčasnosti rozhoduje o tom, kedy začne so zvyšovaním úrokových sadzieb, zatiaľ čo ECB ešte len v marci spustila program na nákup dlhopisov (v USA bol podobný program už ukončený).
Pre ďalší vývoj budú teraz kľúčové hlavne dáta z americkej ekonomiky a načasovanie zvyšovania úrokových sadzieb zo strany FEDu. Vyššie úrokové sadzby v USA by prilákali ďalší kapitál a dolár by tak mohol ďalej posilňovať. Silný dolár má však aj druhú stranu mince. Silná mena môže mať negatívny vplyv na zahraničný obchod a tým pádom aj ekonomický rast, čo môže oddialiť zvyšovanie sadzieb a teda aj efekt na ďalšie posilnenie.
Na vývoj kurzu sa tak môžeme pozrieť z dvoch hľadísk. Prvý je vývoj kurzu vzhľadom k parite kúpnej sily, ktorá určuje rovnovážny kurz z dlhodobého hľadiska. Voči euru sa americký dolár dnes obchoduje ľahko pod paritou kúpnej sily. To znamená, že z dlhodobého hľadiska by mal byť aktuálny kurz mierne nadhodnotený.
Je tu však jeden problém, čo ukazuje druhé hľadisko. V minulosti totiž kurz pri tak výrazných pohyboch danú hranicu spravidla prestrelil. Pri pohľade do minulosti a aproximácii hodnoty spoločnej európskej meny EUR pomocou jej predchodkyni ECU (European currency unit) je viditeľný podobný trend v období od roku 1980 do konca roku 1985 a od roku 1995 do roku 2002. V oboch prípadoch sa dolár dostal výrazne pod paritu .
V roku 1985 to bolo až na úroveň 0,644 EUR / USD. V tomto prípade bola hlavným hnacím mechanizmom protiinflačná menová politika a vyšší očakávaný rozpočtový deficit USA v porovnaní so zvyškom sveta. V tomto období FED na čele s Paulom Volkerom bojuje proti vysokej inflácii a cieľová úroková sadzba tak dosahuje maximálnych historických hodnôt. Posilnenie dolára tak umožnilo USA financovať ich rozpočtový deficit s nižšou mierou inflácie a nižšími reálnymi úrokovými sadzbami. Na druhej strane utrpel priemysel zameraný na vývoz.
V roku 1995 naopak dolár prudko posilnil z dôvodu solídneho hospodárskeho rastu a nízkej inflácie. Americký HDP vykazoval pomerne slušný rast v dlhšom časovom horizonte. Zlepšila sa fiškálne bilancie a úrokové sadzby poklesli. Doláru pomohli aj externé menovej krízy v Ázii a Rusku, čo prinútilo investorov presunúť kapitál do bezpečného prístavu.
V realite je pomerne zložité predpovedať pohyb mien v krátkom časovom období. Keď sa pozrieme do histórie, tak posilnenie dolára bolo v minulosti ťahané rôznymi dôvodmi. Primárne však hrala úlohu reštriktívna menová politika, expanzívna fiškálna politika a relatívne rizikový profil danej krajiny. V súčasnosti sa nachádzame blízko začiatku reštriktívnej menovej politiky v USA a aj súčasný rizikový profil USA je v relatívnom porovnaní ku zvyšku sveta priaznivý.
Dolár by tak mohol, ako tomu bolo v minulosti, pokračovať v posilňovaní a ďalej výraznejšie prestreliť rovnovážny kurz parity kúpnej sily. Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti je zatiaľ fiškálna politika po zvýšených výdavkoch v pokrízovom období pomerne umiernená a zahraničný obchod je v deficite, aktuálne ekonomické podmienky sa podobajú najviac na obdobie 1995-2002. Otázkou ostávajú hranice, kde by sa kurz mohol zastaviť.
Tu sa pozrieme na historickú relácii dolára v porovnaní s paritou kúpnej sily a absolútnymi zmenami kurzu. V roku 1985 sa kurz dolára voči kalkulovanej hodnote eura nachádzal až 28 percent pod paritou kúpnej sily, v roku 2002 to bolo 22 percent. Aktuálne je kurz dolára iba 4 percenta pod jej úrovňou. Druhá strana berie do úvahy absolútnu zmeny kurzu.
V období 1980-1985 dolár posilnil takmer o 53 percent, v období 1995-2002 takmer o 38 percent. V súčasnosti je to zatiaľ 25 percent. V prípade, že by sa opakoval historický vývoj, je tu ešte priestor na ďalšie posilnenie až o 10-15 percent, čo naznačuje hlavne aktuálna volatilita a úroveň vzhľadom k parite. Pre presné načasovanie ďalšieho výraznejšieho pohybu kurzu bude pravdepodobne dôležité prvé zvýšenie (najskôr v septembri) a rýchlosť rastu sadzieb zo strany amerického FEDu.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz