V súvislosti s eurozónou sa hovorí predovšetkým o neschopnosti periférie vyriešiť si problémy s konkurencieschopnosťou oslabením meny. Všetko musí mať ale svoj protipól, teda v eurozóne musia existovať krajiny, ktorých meny by boli za normálnych okolností silnejšie ako je euro v súčasnosti, a týmto krajinám naopak slabšia mena podporuje ekonomiku a predovšetkým trh práce.
Ktoré sú to krajiny, vieme identifikovať podľa dvoch štatistík – vysoké prebytky na bežnom účte platobnej bilancie (keď to zjednoduším, tak prevaha exportov nad importmi) a nízka nezamestnanosť. Vyššie prebytky na bežnom účte pri vysokej nezamestnanosti sú zase znakom iného fenoménu – protiváhy predošlých vysokých deficitov ako na bežnom účte (financovaných požičiavaním si v zahraničí) ako signál úspešného rebalancovania ekonomiky, to je prípad Írska a Slovinska:
Z tohto vyplýva, že za normálnych okolností by mali podstatne silnejšiu menu tri krajiny – Nemecko, Holandsko a Luxembursko. Kebyže počítam aj krajiny mimo eurozóny s kurzom naviazaným na euro, tak aj Dánsko.
Veci sa v týchto krajinách udiali presne naopak, ako na periférii. Nárast konkurencieschopnosti postaral o vyšší dopyt po exportoch, čo by za normálnych okolností potiahlo menu nahor, a zisk konkurencieschopsti by bol v značnej miere vymazaný. To sa ale samozrejme v rámci eurozóny nemohlo stať, a nárast konkurencieschopnosti tejto trojice (štvorice) krajín voči zvyšku eurozóny sa stal dlhodobým. Tak ako strata konkurencieschopnosti periférie.
Nebavím sa teraz až tak o obchode v rámci eurozóny, ten už má Nemecko plus/mínus vybalancovaný (viď. graf dole), keďže periféria od neho po hlbokej recesii nakupuje ďaleko menej. Bavím sa o krajinách mimo eurozóny, na ktorých trhoch už nedokážu prirodzení konkurenti Nemecku a spol. konkurovať, jedná sa predovšetkým o Španielsko, Taliansko, či Francúzsko. A to je pekne vidno aj na trhoch práce, kým Nemecko a spol. sú blízko plnej zamestnanosti, tak periféria a polo-jadro (Francúzsko, Belgicko, Fínsko) čelia stále vysokej nezamestnanosti.
Vývoj salda bežného účtu platobnej bilancie Nemecka voči krajinám eurozóny a tretím krajinám:
Som presvedčený o tom, že bez eura by tomu tak nebolo. Čiže niektoré vyjadrenia z Nemecka, že euro je pre nich kvôli nákladom na záchranu periférie viac príťaž, ako výhodou, podľa mňa nie sú úplne. Nemecko je veľmi podobné Číne. Kým Čína podhodnocuje svoju menu intervenciami na devízových trhoch pre podporu exportov, v Nemecku sa to deje prostredníctvom eura. Nemyslím, že úmyselne, ale deje sa to. A kým Čína musí od celého sveta počúvať, ako si umelo vylepšuje konkurencieschopnosť a kradne pracovné miesta, tak Nemci naopak počúvajú sústrastné ódy, ako musia oni zaťahovať účty za nezodpovednú perifériu.
P.S.: Slabšia mena má aj svoje nevýhody. A to, že podpora exportov ide na úkor pomalšieho rastu reálneho bohatstva domácností. Pri silnejšej mene by Nemcom a spol. sa im zlacnili importy, dovolenky a ostalo by im viac na ďalšiu spotrebu. Nechcem teda tvrdiť, že podhodnocovanie meny je pre ekonomiku dobrá vec, práve naopak, som zástanca toho, aby menový kurz odrážal silu ekonomiky. Len si myslím, že bez eura by bola nezamestnanosť v krajine vyššia ako je s ním (myslím, keby euro nebolo vôbec, nie keby sa eurozóna rozpadla, to by bolo o niečom inom). Nad tým, čo by nemecká vláda, alebo obyvatelia preferovali, špekulovať nejdem.