Praktiky politikov, ktorí si kupujú voličské hlasy a monetárny systém umožňujúcim takmer bezhraničnú tvorbu dlhu, môžu byť smrtiacou kombináciou. Naposledy ju pocítili v USA, konkrétne mesto Detroit. To so záväzkami takmer 20 miliárd dolárov vyhlásilo vo štvrtok bankrot. Stalo sa tak ôsmym americkým mestom, ktoré od roku 2010 zbankrotovalo, rovnako ako desiatky verejných inštitúcií. Bankrot Detroitu je však spomedzi nich odstupom najväčší.
Oproti ostatným mestám má Detroit jedno špecifikum. Za posledných 60 rokov stratilo 60 % populácie. Na jednej strane ide o dôsledok toho, že Detroit ako mesto automobilov postupne pri rastúcej konkurencii zo zahraničia stráca dominanciu pri výrobe automobilov. Zároveň tiež s rozvojom ekonomiky klesá atraktivita práce v automobilovom priemysle oproti ďalším odvetviam. Na tieto trendy mesto nedokázalo dostatočne zareagovať, čo sa prejavilo na úbytku populácie. Tento úbytok sa následne negatívne premieta na príjmoch mesta.
Ďalšie problémy Detroitu sú však už podobné ako v ostatných amerických samosprávach – prepálené platy a odmeny, zbytočné projekty a nevyfinancované dôchodky. Tie sa stanovujú na lokálnej úrovni, sú agendou silných odborov a slúžia na získavanie hlasov politikov vo voľbách. A na toto všetko si môžu lokálni politici veselo požičiavať, pretože dopyt po dlhopisoch samospráv je v USA vďaka daňovým zvýhodneniam vysoký.
Zaujímavá je však situácia najmä pri dôchodkoch. V USA neexistuje centralizovaný dôchodkový systém. Dôchodkové fondy sú väčšinou v kompetencii zamestnávateľa. Teda aj samosprávy, ako zamestnávateľ majú vlastné dôchodkové fondy. Tie určujú, či bude možné v budúcnosti zo zdrojov, ktoré sú v súčasnosti uložené vo fondoch vyplatiť sľúbené dôchodky. A to prostredníctvom diskontnej sadzby, ktorá by mala odzrkadľovať budúce výnosy fondov.
Podľa agentúry Moody's používa väčšina samospráv diskontnú sadzbu na úrovni 8 %. To je výnos, ktoré v súčasnej nízko úročenej ekonomike dôchodkové fondy, ktoré musia investovať konzervatívnejšie, ani zďaleka nedosahujú. A tak sú teda v praxi podfinancované. Niektoré dokonca brutálne (viď. graf nižšie). A táto podfinancovanosť bude aj naďalej narastať, keďže vyhliadky pre budúce výnosy nie sú nijako vysoké.
Finacovanosť samosprávnych dôchodkových fondov v jednotlivých štátoch USA
Zdroj: PEW Research Center
Pokiaľ by dôchodkové fondy samospráv podľa Moody's používali realistickú diskontnú sadzbu, tak budú potrebovať 980 miliárd dolárov na dofinancovanie, aby mohli vyplácať prisľúbené penzie. To samozrejme, nie je v ich silách. Napríklad Detroit tvrdí, že schodok dôchodkových fondov u neho nie je až taký problém - predstavuje len 600 miliónov dolárov. Podľa odhadov Moody's sú to však viac než tri miliardy.
A kde treba hľadať jednu z hlavných príčin neschopnosti dôchodkových fondov dosiahnuť potrebný výnos? V politike americkej centrálnej banky FED. Tá síce tlačením úrokových sadzieb na minimá podľa nej zachraňuje ekonomiku, zároveň tým ale likviduje dôchodkové fondy. Je síce fajn, že si americká vláda, firmy a domácnosti môžu požičiavať historicky najlacnejšie. Na druhej strane však pri nízkych úrokoch nemajú fondy príležitosť nakupovať dlhopisy za taký úrok, aby dokázali peniaze dostatočne zhodnotiť.
Diery v rozpočtoch podľa denníka New York Times plátajú viaceré samosprávy pyramídovou hrou. V rámci nej si od vlastného dôchodkového fondu požičiavajú peniaze, aby dokázali zaplatiť príspevky za svojich zamestnancov do toho istého fondu. Toto má viac spoločné s biznis modelom Horizontu či BMG Investu ako so serióznou udržateľnosťou. Lokálni politici aj napriek tomu strkajú hlavu do piesku a miesto priznania sa, že to prehnali tvrdia, že dôchodkové fondy sú perfektne solventné a idioti v odboroch chcú dokonca ešte prísľuby o vyšších dôchodkoch.
Detroit je teda len špička ľadovca. Mnohé americké samosprávy bojujú s finančnými problémami. Podfinancovanosť dôchodkových fondov, ktorú nebudú môcť donekonečna ututlávať, im tieto problémy ešte viac prehĺbi. V každom prípade ešte niekto o peniaze príde. Buď to budú v rámci bankrotov veritelia, alebo budú dôchodcovia v podobe nižších dôchodkov, budúci dôchodcovia v podobe vyšších príspevkov, prípadne všetci daňoví poplatníci skrz záchranu samospráv z federálnych peňazí. Veľká kríza z toho ale nebude. Americká centrálna banka je schopná a aj ochotná zachrániť situáciu v prípade, že by sa vymkla spod kontroly.
Hrozí niečo podobné aj v Európe? V podstate sa to už stalo, ale na inej úrovni. Napríklad v Grécku. Tam tež minulé vlády namiesto vytvárania prostredia pre vznik udržateľných pracovných miest sami vytvárali málo produktívne pracovné miesta s vysokými platmi a benefitmi na dlh. Lebo to je to medzi voličmi populárnejšie. Problém nastal, keď sa kohútiky dlhu zastavili a tieto platy a benefity, na ktoré si dané pracovné miesta nezarobili, bolo potrebné vyplácať. A podobne to funguje vo väčšej či menšej miere aj v iných krajinách.
K tomuto všetkému výrazne dopomáhajú odbory vo verejnej sfére. História ich činnosti v Detroite je skutočne prebujnelá. Tie by nemali vôbec existovať. Bodka. Pretože kým v súkromnej sfére si nemôžu vyštrajkovať pre zamestnancov také platy a benefity, ktoré by položili zamestnávateľa, vo verejnej sfére im politici radi výmenou za hlasy vo voľbách ich priania na dlh splnia. Lebo oni sú tam na pár rokov a po nich potopa.
Kamil Borosanalytik X-Trade Brokers |