Ešte šťastie, že letná uhorková sezóna milosrdne prikrýva aj veľké škandály závojom nezáujmu verejnosti. Inak by zrejme kauza neoprávnene vyplácaných agrodotácií v rezorte pôdohospodárstva len tak ľahko neprehrmela. Predseda SMK Béla Bugár nechtiac urobil svojmu ministrovi Zsoltovi Simonovi medvediu službu, keď korupčné starosti jeho rezortu vytiahol na svetlo božie a dokonca im dal politický punc. Riaditeľa SIS, alebo aspoň jeho hovorcu, vraj treba odvolať, lebo porušili zákon, keď verejne informovali o korupčných podozreniach súvisiacich s prideľovaním dotácií poľnohospodárom, vyhlásil šéf SMK, rozhodnutý brániť bezúhonnosť "svojich" ľudí všetkými možnými prostriedkami. Zo zatiaľ nedošetrených (možno nedbalostných, možno kriminálnych) deliktov tak vyrobil politickú aféru. Niekomu v tajných službách sa SMK nepozdáva a preto ten nevyberaný útok. Veď prečo SIS takto neudrela aj na rezort školstva, na adresu ktorého zazneli v kontrolnej správe Ministerstva financií SR tiež veľmi vážne obvinenia, súvisiace s neoprávnene vyplatenými dotáciami? Zlé narábanie s peniazmi zo štátneho rozpočtu, či už úmyselné alebo nie, je problém každej vlády predovšetkým preto, že sa veľmi ťažko hodnotí, sleduje, analyzuje a dokazuje. V labyrinte kľučiek, sprevádzajúcich takto vynaložené prostriedky, neraz rozhodne zle poskytnutá, zdanlivo triviálna informácia, za ktorou môže byť chyba alebo zámer, no posúdiť to s odstupom času je veľmi zložité. Spoliehať sa na čestnosť ľudí, zainteresovaných v tomto procese, je tiež veľmi sporné, pretože lukratívny, aj keď protizákonne získaný zisk môže zlákať tak žiadateľa -- prijímateľa pomoci -- ako poskytovateľa. V pôdohospodárstve ide neraz o nekontrolovateľnú záležitosť, napríklad pri platbách, ktoré sa skutočne nevyužili, teda peniaze sa vyplatili, ale plochy, pre ktoré sa žiadali, zostali neobhospodárené. Ťažko za to viniť ministra, naozaj nemôže ustrážiť všetko a každého, najmä ak svoje kreslo podedil po predchodcovi, za ktorého éry sa o korupcii v poľnohospodárstve veľa hovorilo. Na tom Simon aj postavil svoju obranu -- korupcia skutočne zaplienila celý jeho sektor, ale ešte v časoch šéfovania Pavla Koncoša. Aj by sa tomu dalo bez výhrad uveriť, veď terajší minister sa nikdy netajil radikálnymi krokmi, ktoré prijal v boji proti zneužívaniu agrodotácií okamžite po svojom nástupe do funkcie koncom roka 2002. Ibaže, podľa správy ministra financií Ivana Mikloša, sa situácia v roku 2003 ešte zhoršila. Podozrivých dotácií pribudlo, práve tak aj trestných oznámení z rezortu financií a niektoré obvinenia v tejto súvislosti už potvrdila aj generálna prokuratúra. Miklošova správa tak mohla sucho konštatovať iba "výraznejší nárast odhalených prípadov neoprávnene poskytnutej výpomoci štátu v roku 2003". Nič na tejto veci nemení skutočnosť, že v mnohých prípadoch šlo skutočne aj o chyby poskytovateľa, ani to, že mnohé firmy, ktoré si takto nezákonne prilepšili, budú musieť peniaze vrátiť, aj s penále. Korupcii sa asi najlepšie darí v rezorte pôdohospodárstva. Nezabránili tomu, napríklad, ani ortofotomapy na zistenie skutočného rozsahu starostlivosti o pôdu zavedené Simonom.
Iste, Bugára mohol nahnevať fakt, že hoci Miklošova správa hovorila aj o neoprávnených dotáciách vyplatených v rezorte školstva, SIS zaútočila len na pôdohospodárstvo spravované ministrom za SMK. Ale je skutočne rozumné, aby politik v tejto súvislosti žiadal hlavu úradníka tajnej služby, podľa princípu oko za oko? Ak by bola v hre skutočne iba hlava ministra nominovaného SMK, šlo by zrejme naozaj o politickú kauzu. Ak však ide o peniaze vyplatené zo štátneho rozpočtu v rozpore so zákonom, poškodení sú všetci občania. V tom prípade by však mal odstúpiť minister a počkať, kým sa v tejto veci neuzavrie vyšetrovanie.
StoryEditor
Oko za oko, hlava za hlavu?
Predseda SMK Béla Bugár nechtiac urobil svojmu ministrovi Zsoltovi Simonovi medvediu službu, keď korupčné starosti jeho rezortu vytiahol na svetlo božie a dokonca im dal politický punc.