Ruský prezident Vladimir Putin sa síce teší nebývalej popularite, sedí však na tikajúcej bombe. Ruská ekonomika sa kvôli nízkej cene ropy prepadá a prepadá. A môže byť ešte horšie. Krajina nízke ceny dlhodobo nezvládne. Plačlivej situácii nepridáva ani rastúci počet ľudí nakazených vírusom HIV a Rusov závislých na droge Krokodil, píše idnes.cz.
Boris Jeľcin ešte v čase svojho prezidentovania na otázku, ako jedným slovom popíše stav ruskej ekonomiky, odpovedal: „Dobrý." Na doplňujúcu otázku, ako by to vyjadril dvoma slovami, s núteným úsmevom povedal, že "dobrý nie je".
Jeľcinov vtip mal v sebe ale kus trpkej pravdy - ruská ekonomika na tom vtedy bola zle. A teraz na tom nie je o moc lepšie. Súčasný šéf Kremľa Vladimir Putin však na správu o medziročnom prepade HDP Ruska o 3,7 percenta podobnými slovami nezareagoval.
Nechcelo sa mu ohroziť rekordne vysoké čísla svojej popularity. Podľa odhadov štátnych agentúr je s jeho vládou spokojných okolo 80 percent Rusov. Takýto výsledok mu môže závidieť takmer každý svetový líder.
Vicepremiér ruskej federácie Jurij Trutnev minulý mesiac počas panelovej diskusie Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose označil chmúrnu ekonomickú situáciu najväčšieho energetického exportéra za príležitosť.
Odpovedal tak popravde po bruselsky, kde sa slovom „príležitosť“ typicky maskuje problém, s ktorým si funkcionári nevedia rady. Jeho odpoveď mala k pravde bližšie ako tá Putinova na otázku moderátora diskusie Iana Bremmera z geopolitickej analytickej spoločnosti Eurasia Group. Ten totiž na otázku „Ako zle na tom ruská ekonomika teda je?", Reagoval jeľcinovsky: „Myslíte, ako dobre na tom je."
Dnešný stav je taký, že Rusko, ktorého štátne príjmy takmer z polovice pochádzajú z energetického sektora, na tom dobre nie je. Na vine je predovšetkým cena ropy Brent, ktorá sa aj po „zobudení“ pohybuje na hranici 35 dolárov za barel. Ešte pred dvoma rokmi sa pritom obchodoval za 110 dolárov.
Ruská ekonomika vtedy rástla a sankcie, ktoré Západ na Moskvu uvalil po anexii ukrajinského Krymu, ešte neexistovali. Ruský prezident hovoril o tamojšej obdobe technologického Silicon Valley. Zostalo pri slovách, o kybernetickú kariéru pod kvázi dozorom nebol záujem. K avizovanému otvoreniu ekonomiky svetovým trhom nikdy nedošlo a krajina nízke ceny ropy dlhodobo nezvládne.
Kremeľ sa však prinajmenšom navonok tvári optimisticky aj teraz. Ruské ministerstvo financií počítalo pri plánovaní rozpočtu na tento rok s cenou zhruba 50 dolárov za barel Brent a deficitom okolo troch percent. Už teraz je jasné, že svoj plán bude musieť prepracovať. Ak nechce Moskva tento rok hospodáriť s deficitom okolo šesť percent HDP, čaká ju obmedzenie výdavkov v objeme 1,5 bilióna rubľov, uviedol tamojší minister financií Anton Siluanov. Putinova vláda, zdá sa, ide opačným smerom.
Privatizácia, o ktorú nikto nestojí
Minister hospodárskeho rozvoja Alexej Uljukajev na konci januára oznámil, že krajina chystá v reakcii na pád cien ropy protikrízový plán, ktorý počíta s výdavkami vo výške približne 750 miliárd rubľov.
Väčšina bude krytá zo štátneho rozpočtu, asi 310 miliárd rubľov budú potom predstavovať úvery pre ruské regióny. Kde na nich Kremeľ vezme, nikto nevie. Chystá preto aj privatizáciu kľúčových štátnych podnikov, medzi ktorými sa nachádzajú aerolinky Aeroflot, Ruské železnice, štátna banka VTB alebo ropné spoločnosti Rosnefť a Bašnefť.
Problém je v tom, že o tieto spoločnosti nikto nestojí. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s veľkou pompou oznámil, že ruská ekonomika je "otvorená zahraničným investíciám a partnerom".
Jeho šéf Putin po pár dňoch ambiciózny plán zmiernil slovami o tom, že ruské podniky sú otvorené iba investorom so sídlom v Rusku. Chtiac nechtiac sa tak Jeľcinovému protirečeniu priblížil aj on - aj keď asi nie zámerne.
Napĺňajú sa tak slová niekdajšieho prezidentského kandidáta Spojených štátov Johna McCaina z tohtoročnej mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Tam povedal, že Kremeľ o partnerstvo nestojí. O jeho partnerstvo však predovšetkým veľmi nestoja ani jeho najbližší spojenci. Respektíve mu neveria. To sa potvrdilo minulý týždeň, kedy Irán torpédoval dohodu Ruska o zastrešení ťažby ropy v spolupráci s ropným kartelom OPEC. Z dohovoru vycúvali aj Saudovia a ironicky sa hovorí o "dealu, ktorý nikdy nebol".
Stráca aj rubeľ
Lacná ropa navyše ťahá dole aj rubeľ. Inflácia v Rusku dosiahla vlani 12,5 percenta, tamojší mena od začiatku tohto roka na hodnote stráca už viac ako desať percent. A s rubľom klesá aj domáci dopyt. Reálna hodnota miezd sa medziročne prepadla o 10 percent. Putin sa tak môže chváliť len nízkou úrovňou nezamestnanosti, ktorá sa drží okolo 5,8 percenta.
Ale aj tá podľa posledných údajov rastie. Krajina navyše úplne ignoruje rozširujúcu sa nákazu vírusom HIV a drasticky narastajúci počet užívateľov drogy známej ako Krokodil, ktorá spôsobuje odhnívanie mäsa zaživa. Človek, ktorý s vysoko návykovou látkou príde do styku, spravidla umiera do pár týždňov. Aj o tom sa mlčí.
Eufemisticky povedané nie dobrú kondíciu ekonomiky Ruska by prinajmenšom dočasne vyriešil skokový nárast cien ropy. Nič však nenasvedčuje tomu, že k zvýšeniu ceny v najbližších mesiacoch dôjde. Putin sa zrejme naďalej bude tešiť enormnej popularite a miestni ľudia sa ďalej budú prepadať do chudoby, v ktorej žije už 14 percent 150-miliónovej populácie. Putinov ropný problém sa tak stáva problémom predovšetkým bežných Rusov. A len tak nezmizne.