Začiatkom júla schválil štát zvýšenú dotáciu do podnikov mestskej hromadnej dopravy (MHD), čo privítala cestujúca verejnosť s úľavou, lebo predstavitelia mestských dopravných podnikov hrozili ďalším zdražením cestovného. Oveľa nadšenejšie však privítali túto dotáciu práve títo predstavitelia. Prídu im peniažky a oni nebudú musieť zvýšiť svoje výkony.
Z hľadiska cestujúceho slúžili podniky MHD horšie ako medzimestská doprava už za bývalého režimu a rozdiel rastie, hoci aj medzimestská doprava upadá. Navyše je dnes mestská doprava oveľa drahšia, ako bola kedysi. Napríklad v Bratislave sa dnes robí na jeden cestovný lístok s menším výkonom i komfortom najmenej dvadsať minút v priemernej mzde, kým kedysi stačilo deväť minút práce v najnižšej platovej tarife. Už dvaja pasažieri stačia, aby doprava v osobnom aute vyšla lacnejšie ako v prostriedkoch MHD. Nečudo, v podnikoch pribúdajú nové funkcie v manažmente a staré autobusy zreparované za viac peňazí, než stojí autobus nový, na opravách a údržbe infraštruktúry MHD sa veľkoryso pracuje na jednu, zriedka na dve zmeny namiesto nepretržitého nasadenia. K zdražovaniu prispievajú platové nároky vodičov, ktorí sa vyhlasujú za zle platených (v skutočnosti mnohí zarábajú dvojnásobok národného priemeru). Aj štát dlží peniaze za výkony vo verejnom záujme.
O integrovanú dopravu, ktorá je u rakúskych susedov samozrejmá, sa naše podniky MHD starajú pramálo. Summa sumarum -- nech je peňazí málo či viac, narába sa s nimi neefektívne. Nepomôže dotácia, ale totálna a drastická výmena manažmentov, ktorá je dosť ťažko možná v situácii, keď dopravné podniky de facto vlastnia mestské politické koalície a tie potrebujú teplé miestečka pre svojich ľudí.
StoryEditor