SMK čara zbavená

SMK nie je reprezentovaná iba bývalými špičkami MKDH- Bélom Bugárom a Gyulom Bárdosom. Silný vplyv si totiž v regionálnych štruktúrach udržiava expredseda Spolužitia Miklós Duray, ktorému, paradoxne, napomáha v očiach menšinového voliča nenáležitá démonizácia v slovenských médiách. Silný vplyv získavajú prominenti regionálnej samosprávy a komunálni politici SMK, ktorí musia v existenčnom úžase sledovať podmienečné Bugárove úvahy o zániku súčasnej vládnej koalície. V neposlednom rade však vplyv získavajú klasickí lobisti v zastúpení právnika Oskára Világiho, ktorí pravdepodobne s otvorenými ústami počúvajú moralizovanie bratislavských intelektuálov o SMK ako jedinom hodnotovom východisku. To však stále nie je najväčší problém: ten spočíva v poznaní, že voličské zázemie SMK je značne odlišné od prívržencov SDKÚ, ANO a čiastočne aj KDH. Nie sú to totiž iba pomerne vzdelaní a a dobre zabezpečení ľudia, prevažne z prostredia väčších slovenských miest.

Takmer žiadna mediálna ozvena a takmer žiadna búrka v koaličnom pohári vody. Iba tiché priznanie, že menšinový politický subjekt používa rovnaké klientelistické a kádrovacie metódy ako jeho traja koaliční partneri. Takýto je odkaz nenápadných správ o vylúčení neposlušného straníka z SMK a dotáciách pre rodinne spriaznenú firmu Zsolta Simona od rezortu pôdohospodárstva, ktoré vedie muž s rovnakým menom.
A zrazu to už nie je iba o slušných Maďaroch a neslušných Slovákoch. A zrazu to už nie je iba o strane jedného žoviálneho, sympatického a bezprostredného Béla Bugára. V skutočnosti je to o páde jedného mýtusu, ktorý bol v prostredí nášho verejného života dlhodobo neudržateľný.
SMK nie je reprezentovaná iba bývalými špičkami MKDH Bélom Bugárom a Gyulom Bárdosom. Silný vplyv si totiž v regionálnych štruktúrach udržiava expredseda Spolužitia Miklós Duray, ktorému, paradoxne, napomáha v očiach menšinového voliča nenáležitá démonizácia v slovenských médiách. Silný vplyv získavajú prominenti regionálnej samosprávy a komunálni politici SMK, ktorí musia v existenčnom úžase sledovať podmienečné Bugárove úvahy o zániku súčasnej vládnej koalície. V neposlednom rade vplyv získavajú klasickí lobisti v zastúpení právnika Oskára Világiho, ktorí pravdepodobne s otvorenými ústami počúvajú moralizovanie bratislavských intelektuálov o SMK ako jedinom hodnotovom východisku. To však stále nie je najväčší problém: ten spočíva v poznaní, že voličské zázemie SMK je značne odlišné od prívržencov SDKÚ, ANO a čiastočne aj KDH. Nie sú to totiž iba pomerne vzdelaní a dobre zabezpečení ľudia, prevažne z prostredia väčších slovenských miest. Skôr naopak, pretože maďarský volič SMK žije prevažne na juhoslovenskom vidieku, a tomu v priamej úmere zodpovedá jazykový, ekonomický a vzdelanostný hendikep.
SMK bola verejne falošného čara zbavená. Je to v poriadku, pretože práve teraz by mala aplikovať v praxi nezáväzné komentáre ku kauze skupinka, dotáciám pre dynastiu Romanovcov z rezortu hospodárstva či bohorovnému odstrelu Ivana Šimka z SDKÚ. Čo však nie je v poriadku, je smutný fakt, že nedostatok sebakritiky nebude mať pre SMK pravdepodobne žiadne následky. Na rozdiel od voliča ĽS-HZDS, Smeru, ANO či SDKÚ totiž volič tejto národnostne zakonzervovanej štruktúry nemá na výber. To je neštandardná pointa straníckeho príbehu, ktorý nemal kto vyrozprávať.