Vstup Slovenska do NATO, ako elitného bezpečnostného klubu, ešte asi neznamená, že sa aj z našej krajiny automaticky stáva elitný štát. Na druhej strane je jasné, že vyvrcholenie desaťročnej snahy o prijatie do aliancie je vyjadrením uznania za posun v hodnotovej orientácii, ktorý za ten čas SR dosiahla. Celkový dojem z úspechu trochu pokazil fakt, že po zhoršení medzinárodnej bezpečnostnej situácie po 11. septembri 2001 zvolila aliancia taktiku hromadného rozširovania. Zásluhy jednotlivých kandidátov na vstup sa tým značne znížili. Bezpečnostní analytici si v súčasnosti už nekladú otázku, aké boli bezpečnostné ohrozenia SR pred vstupom a aké budú po ňom. Upozornili však na skutočnosť, že členov NATO považujú medzinárodné teroristické organizácie za prioritné ciele svojich útokov. Pristúpením sa inštitucionalizovalo zapojenie SR do aktivít svetovej protiteroristickej koalície. Krajina sa tým síce pozitívne zviditeľnila, na druhej strane sa tým pripomenula aj extrémistom. V prípade malých krajín by však bola pštrosia politika v dlhodobom horizonte asi samovraždou. SR totiž už na svojom území zaznamenala pokusy o usadenie sa teroristických buniek. Členovia aliancie majú nárok na pomoc ostatných členov až po priamom útoku. Z toho vyplýva, že aj naďalej bude musieť svoju bezpečnosť režírovať Slovensko samo. Nemožno očakávať, že výdavky na obranu klesnú, naopak, objavili sa informácie, že kým v súčasnosti idú na tento účel dve percentá HDP, v budúcnosti to môžu byť až štyri percentá. Posilňovaniu kolektívnej bezpečnosti sa začína čoraz intenzívnejšie venovať aj EÚ. Nepriviedli ju k tomu však až madridské útoky, ale už predchádzajúce spory medzi "starou" Európou a USA. Po vstupe do NATO a o mesiac do EÚ sa v ich epicentre ocitne aj Slovensko.