Nezhody demokratov nahrali radikálom

Víťazstvo Srbskej radikálnej strany vo voľbách sa síce čakalo, ale predsa len nie s takým presvedčivým výsledkom. Radikáli získali podľa predbežných výsledkov 82 poslaneckých mandátov.
Vysvetliť to možno sklamaním a znechutením obyvateľstva z krízy v spoločnosti, z ťažkej sociálnej situácie, z rozplynutia ilúzií o rýchlych pozitívnych zmenách očakávaných a nedočkaných. Lenže ako vysvetliť, že voľby vyhrala strana, ktorej líder Tomislav Nikolič oživoval myšlienku Veľkého Srbska? V dnešnej Európe a po tragédii na Balkáne v 90. rokoch to akceptovať jednoducho nemožno. Nikolič v minulých dňoch cynicky vyhlásil, že neľutuje smrť Slavka Čuruviju, známeho bojovníka za demokratické Srbsko. Čuruvija bol náš novinársky kolega, ktorý organizoval nezávislú tlač za Miloševiča a v apríli 1999 ho agenti režimu zavraždili.
V susednom Chorvátsku sa v nedávnych parlamentných voľbách dostali takéto extrémne nacionalistické sily kdesi na okraj politického spektra a v Srbsku vyhrávajú voľby. Ešteže predstavitelia demokratických strán už v prvých hodinách po voľbách vyhlásili, že nie sú ochotní vytvárať vládu s radikálmi alebo s Miloševičovými socialistami (21 mandátov). Problém je však v tom, či sa dokážu dohodnúť práve lídri ostatných troch strán a dvojkoalície Srbského hnutia odporu Vuka Draškoviča a Nového Srbska Velimira Iliča (23 mandátov), ktoré sa dostali do parlamentu. V očiach konzervatívneho Vojislava Koštunicu, predsedu Demokratickej strany Srbska (53 poslaneckých kresiel), je podľa predvolebnej kampane najväčším protivníkom Demokratická strana (strana v marci zavraždeného premiéra Zorana Djindjiča -- 37 kresiel).
Práve rozbroje a rozdrobovanie demokratických síl, reprezentovaných ešte aj stranou G17 plus Miroljuba Labusa (34 mandátov) a ďalšími menšími stranami, ktoré teraz neprekročili päťpercentný volebný prah, pomohli radikálom. Situácia je varovná. Otázka je, či sa demokrati dokážu vzoprieť nástupu radikálneho nacionalizmu, prekonať averzie, vytvoriť vládu a robiť politiku, ktorá by proces reforiem realizovala sociálne únosnými metódami. Od toho závisí aj približovanie krajiny k Európskej únii.