Už keď pred letnými prázdninami NR SR schvaľovala zákony, bolo jasné, že mnohé bude treba čo najskôr zmeniť, pretože zaťažia neúmerne štátny rozpočet. Ako príklad možno uviesť zákon o Fonde náhradného výživného (FNV): jednak preto, lebo presúval povinnosť starať sa o vlastné potomstvo z nezodpovedného rodiča na štát (v prípade rodičov, ktorí by sa starať chceli, ale z najrôznejších príčin nemôžu, by mali pôsobiť úplne iné mechanizmy), a jednak preto, lebo štát nemal 1,5 mld. Sk, ktoré mali tvoriť istinu FNV. Takže do NR SR prišiel návrh na novelu spomenutého zákona, ktorá ho v skrátenom legislatívnom konaní anuluje. Lenže zákon už 1. novembra 2002 vstúpil do platnosti a prihlásili sa prví žiadatelia o podporu. Tým, ktorí splnili podmienky zákona, sa musí vyhovieť. A vznikol ešte jeden problém: zákon stanovuje, že nerozdelené prostriedky sa vrátia štátu (presnejšie, na účet FNM SR). Na účte FNM by sa teda malo objaviť 1,5 mld. korún, ktoré mal poskytnúť FNV, ale (v rozpore so zákonom) z neho ani neodišli. Možno jediným právne čistým spôsobom, ako tento problém vyriešiť, bude presunúť 1,5 mld. korún medzi FNM a FNV a zasa späť...
Horšia je situácia v prípade zákonov, ktoré upravujú mzdové pomery pracovníkov vo verejnej a štátnej správe. Týkajú sa aj hasičov, colníkov, policajtov, sudcov a prokurátorov, teda povolaní, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadujú riskantné kroky, vrátane nasadenia vlastného krku. Postihnutí navyše nemajú záruku, že sa "skresávanie" prisľúbených príjmov nestane trvalou praxou, pretože peňazí nikdy nie je dosť. Princíp právnej istoty dostáva poriadne zabrať. Nečudo, že stavovské organizácie sudcov a prokurátorov s návrhmi nesúhlasia, ide predsa o záujmy ich členov. Ale ani ostatní občania by nemali jasať. Hrozí, že v týchto sférach vznikne stav, podobajúci sa situácii v školstve: pôsobí tam pomaly už len ten, kto sa nedokáže uživiť inak. Pri stále sa zdokonaľujúcej infraštruktúre organizovaného zločinu niet o čo stáť, vyhliadky na úspešný boj s korupciou sa presúvajú taktiež do nedohľadna -- i keď dobrý plat ešte automaticky neznamená odolnosť voči pokušeniu vziať úplatok, zlé mzdové ohodnotenie riziko "privretia oka" zvyšuje a navyše ho istým spôsobom odôvodní.
A do tretice: kabinet rozhodol, že sa o rok odloží vyplácanie dávok, ktoré mali odškodniť politických väzňov a predložil do parlamentu potrebný návrh zákona. Normálne zmýšľajúci občan by očakával, že práve táto koalícia poskytne aspoň akú-takú finančnú náhradu ľuďom, postihnutým za ideologické presvedčenie (napríklad za šírenie kresťanskej viery), navyše ak sa konečne podarilo pretlačiť parlamentom zákon, ktorý to umožňuje. Nejde pritom o žiadnu horibilnú sumu, ušetrených 58 mil. Sk je z hľadiska rozpočtu maličkosťou. A, samozrejme, aj tu sa opakuje problém právnej istoty --- mnohí postihnutí už podali príslušné žiadosti, ktorých vybavenia, a teda odškodnenia, sa možno ani nedožijú. Čo založili 50. roky, dovŕši začiatok 21. storočia.
Samozrejme, nikto nespochybňuje správnosť vládneho úsilia o úspory. Lenže nemalo by to byť v duchu hesla: ušetríme, nech to stojí čo chce. Vrátane práva, morálky a obyčajnej ľudskej slušnosti.
StoryEditor