Poriadok nepriateľom plánu

Agentúrna správa uvádza, že za tri hodiny dopravnej razie v Bratislavskom kraji uložili policajti pokuty "v celkovej výške 255 200 korún". Aby čitateľ zatlieskal, potreboval by už len údaj o tom, aké percento z naplánovaného objemu pokút táto suma predstavuje. Bežne sa totiž hovorí o tom, či policajti naplnili plánovaný objem pokút, či nie. Ak však majú policajti naplánovaný objem pokút, predpokladá sa, že občania sa budú správať kriminálne vo výške stanovenej ministerstvom vnútra. Z toho rovnako priamou logikou vyplýva, že občan -- vodič, ktorý sa správa poriadne, je nepriateľom strážcov poriadku. Neumožňuje im totiž plniť si pracovné povinnosti. To je teória. Jej praktický dosah je taký, že plánovaný objem pokút si policajti naháňajú raziami a zastavovaním mierne nedisciplinovaných vodičov. Tých, čo prekračujú normy razantne, si nevšímajú. Napokon -- prečo by aj? Jednak by to mohlo byť nebezpečné, jednak sami policajti si z dopravných predpisov veľa nerobia -- napríklad sa v pohode otočia do protismeru rovno pod oknami svojho ministerstva. Tu už nediskutujme o tom, či je tento štát právny alebo nie (o morálnosti a slušnosti našej súčasnosti škoda vravieť), ale možno práve odtiaľto by sa dalo začať. Trebárs tým, že niekto všetkým -- od ministra po posledného policajta -- náležite vysvetlí, že úspechom nie je bezprácny zisk štvrť milióna za tri hodiny, ale prácne, zato primerane a spravodlivo uložená jediná stokorunová pokuta za dvadsaťštyri hodín.