Po septembrových voľbách do regionálnych komôr na úrovni VÚC čakajú Slovenskú lekárnickú komoru (SLeK) tento mesiac voľby do jej prezídia. Lekárnici si chcú v nastávajúcom období svoje problémy konečne riešiť sami a nie ako doteraz, že sa k nim vyjadroval ktokoľvek, často bez príslušného vzdelania a praxe. Veria, že nová vláda bude akceptovať ich názory a že sa bude riešiť zdravotníctvo ako celok. Nedá sa donekonečna poukazovať iba na to, aké sú náklady na lieky, čo tvorí asi 30 % z celkového objemu, a nevidieť pritom, že rozhodujúcich 70 % sa niekde stráca. Politici budú musieť ľuďom otvorene povedať, že systém je už tak zadlžený, že môže krachnúť a občan má právo vedieť, čo sa v tomto smere od neho očakáva. "Najboľavejším miestom ostávajú z tohto pohľadu i pre lekárnikov stále chýbajúce financie," povedal HN viceprezident SLeK Ján Valjan a dodal: "Nočnou morou je pre každého 6-miliónový dlh v zdravotníctve, ktorého prepad sa doteraz nepodarilo zastaviť. Z jeho celkového objemu sa do lekární dostalo asi 10 %. Ďalšie máme prisľúbené. Preveriť si však hodnoverne skutočný stav je veľmi ťažké, pretože niektoré lekárne odstúpili svoje pohľadávky distribučným firmám. Od dlhov sa odvíjajú aj ekonomické dôsledky. Prejavujú sa napríklad odchodom mladých lekárnikov pracovať do ČR, kde sú lepšie platové a iné podmienky. V ČR dostane začínajúci lekárnik plat od 15- do 20-tisíc Sk, u nás podstatne menej. Úlohou dňa preto zostáva hľadanie zdrojov na zabezpečenie prepadu. Rysujú sa širšie možnosti, a to napríklad v kategorizácii liekov, v generickej substitúcii a pod. Nehľadáme ich iba na finančnej, ale aj na odbornej báze, hoci sme si zvykli všetko zjednodušovať a zužovať iba na peniaze. Predpisovanie lacnejších liekov, nie je v konečnom dôsledku vždy lacnejšie." Viceprezident zároveň upozornil, že bude potrebné dať väčší dôraz i na výchovný akcent užívateľov liekov. Skúsenosti totiž potvrdzujú, že v lekárňach vracajú pacienti nevyužité a preexspirované lieky za niekoľko miliónov korún. Užívatelia liekov si dnes ešte dosť málo uvedomujú, že vývoj nového lieku stojí niekoľko 100 mil. USD. Pacientovi zabezpečuje spravidla lepšiu kvalitu života, má menej nežiaducich a vedľajších účinkov, predlžuje mu dĺžku života, neobjavujú sa po jeho užívaní ťažkosti a pod. Napokon dopláca práve za jeho vyššiu kvalitu. SLeK sa tiež snaží zamedziť neustálej snahe niektorých malých skupín narušiť celý systém zásobovania liekmi na Slovensku. Podnecujú rôzne legislatívne zmeny, ktoré slovenskému lekárenstvu ako celku nevyhovujú. Napriek zjavnej nejednotnosti lekárnického stavu a mnohým útokom niekoľkých záujmových skupín, podarilo sa komore obhájiť lekárnickú profesiu ako slobodné povolanie. Hoci lekárnici majú štatút poskytovateľov lekárskej starostlivosti, často sa to zneužíva. "V zmysle niektorých zákonov nás berú ako podnikateľov, ale ak ide o veci týkajúce sa zdravotníckej oblasti, vtedy nás vnímajú ako zdravotníckych pracovníkov. Štát sa nevie rozhodnúť, za čo nás má považovať," konštatoval J. Valjan. Komora mieni i naďalej požadovať dočasné uzatvorenie siete lekární, a to až dovtedy, kým sa dlhy nedostanú na prijateľnú úroveň a splatnosť faktúr bude 30-dňová, a nie ako teraz päťnásobne dlhšia. Každá nová lekáreň určitým spôsobom odčerpáva finančné prostriedky z poisťovní a splatnosť dlhov sa naďalej posúva. Na Slovensku je momentálne okolo 1 200 lekární. Zatiaľ čo vo veľkých mestách je ich sieť hustá, vidiek by ich uvítal viac. Pre niektoré záujmové skupiny to však zaujímavé nie je.