Slovensko daňovou reformou na báze rovnej dane a jej znížením na hranicu 19 percent (ak NR SR opäť schváli prezidentom vrátený zákon o dani z príjmov) a podstatným zjednodušením systému ostatných daňových zákonov urobilo ambiciózny krok. Je o to zaujímavejší, že zatiaľ nemá konkurenciu minimálne v stredoeurópskom priestore. Na legislatívnu daňovú reformu v SR sú dve skupiny názorov -- za aj proti. Pravdou je aj to, že žiadna daňová reforma, ak chce byť efektívna, nikdy nemôže byť spravodlivá spoločensky (nepoznám takéto príklady v rámci sveta).
Za tri základné piliere daňovej mondializácie v SR považujem externý prvok daňovej reformy (zmena legislatívy) z pohľadu Daňového riaditeľstva SR, interný prvok daňovej reformy (zmenu doterajšieho organizačno-riadiaceho modelu DR SR) a komunikačný prvok v daňovom styku základnej tripartity daňových hráčov (daňové subjekty, správcovia daní a daňoví poradcovia).
Druhým rozhodným krokom slovenskej cesty daňovej mondializácie by malo byť zefektívnenie daňovej správy a prestavba jej súčasného modelu na efektívnejší. Tento sa pripravuje na DR SR v prebiehajúcej procesnej analýze so sprievodným procesom Twinninglight projektu s Holandskou daňovou správou od septembra 2003 s plánovaním ukončením do februára 2004. Projekt je orientovaný prevažne na tzv. performance management -- t. j. riadenie výkonov. Jeho výstupom by mala ???? a nový strategický plán od roku 2004 a nová architektúra modelu riadenia od roku 2005 s prechodom od trojstupňového riadenia na dvojstupňové.
Pragmatickou líniou, ktorej sa Daňová správa SR snaží držať, je aj okolitá skúsenosť vybraných krajín v Európe (Holandsko, Maďarsko, Francúzsko, atď.). Tam namiesto mnohých daňových úradov rôznej veľkosti je len niekoľko veľkých daňových úradov (konkrétne v Maďarsku vyše 20, v Holandsku 13, atď.) s veľkými špecializovanými tímami kontrolórov a exekútorov. Slovensko má teraz vyše 100 daňových úradov s mimoriadne rôznorodou štruktúrou a počtom zamestnancov (od 13 do 200). To nie je optimálne a zmena je potrebná. Okrem toho je veľa disproporcií a porúch v proporcionalite obsadenia jednotlivých funkcií správy, kontroly, exekúcií i počtu predstavených. V porovnaní s modernou organizáciou daňovej správy v štandardných ekonomikách Európy, ktoré sú podobné ako Slovensko, sa ukazuje nadbytočným aj medzičlánok druhého riadiaceho stupňa, ktorým je osem pracovísk DR SR. Preto sa predpokladá ich postupná transformácia smerom k posilneniu výkonu s účinnosťou od roku 2005 a postupnou projekciou už od roku 2004.
Za tretí pilier daňovej mondializácie považujem lepšiu komunikáciu medzi troma základnými hráčmi na daňovom ihrisku štátu. Týmito sú správcovia daní, daňové subjekty a daňoví poradcovia. V ich doterajšej komunikácii je ešte veľká rezerva, ktorú by práve zjednodušenie a lepšie stransparentnenie malo podstatne uľahčiť. Najmä preto, že stabilita a zjednodušenie systému motivuje viac pracovať a tvoriť profit, ako naopak zamerať sa na daňovú optimalizáciu a využívanie techník tzv. kreatívneho účtovníctva. Okrem toho procesy sú čitateľnejšie, kontrolovateľnejšie, s presnejším meraním výkonov a pružnejším odstraňovaním odchýlok.
Slovensko vykročilo na smelú cestu, ktorá je neľahká, ale konkurencieschopná. Mohla by sa ukázať ako dobrý krok minimálne v horizonte rokov 2004 -- 2006, kým slovenskú cestu prilákania investorov spôsobom zvýhodnenia daňového prostredia odpozorujú a prevezmú aj okolité krajiny.
Rok 2004 skrýva v sebe viaceré daňové riziká -- vstup SR do EÚ, náročný na nový spôsob evidencie a kontroly DPH, rozpočtové riziko zo zmeny legislatívy na plnenie daňového inkasa štátu v rámci rozpočtu a ostatné súvislosti eurodaňovej aproximácie.
Stabilita a zjednodušenie systému motivuje viac pracovať a tvoriť profit, ako naopak zamerať sa na daňovú optimalizáciu a využívanie techník tzv. kreatívneho účtovníctva.