Ekonomický rast a rozvoj je vo všetkých vyspelých ekonomikách podmienený podnikateľskou aktivitou. Nie je to inak ani na Slovensku. Napriek tomu podnikateľské podmienky tomu nezodpovedajú. Vo veľkostnej štruktúre našich podnikov a v ich činnosti sú výrazne sa prejavujúce nedostatky v platnej legislatíve a v podnikateľských pravidlách vôbec. Táto situácia nachádza svoj odraz v spomalení ekonomického rastu, v nedostatočnej tvorbe dôchodkov a vo vysokej miere nezamestnanosti. A tak sa zdá, ako by sme si neuvedomovali, že životná úroveň závisí od toho, čo sa vyrobí. Žiadna ekonomika totiž nefunguje, keď stále nedosahuje nové rekordy vo výrobe, v dôchodkoch a v zamestnanosti, pretože životná úroveň krajiny závisí od schopnosti jej podnikateľov vyrábať statky a služby. V základe toho je mať za čo. Ekonomika si preto vyžaduje vnútornú integráciu všeobecného úsilia občanov Slovenska. Mali by sa odstrániť všetky blokačné faktory efektívneho rozvoja podnikateľských aktivít, ktoré možno rozdeliť, ako potvrdzuje ekonomický vývoj, na makroekonomické a mikroekonomické.
Makroekonomické blokačné faktory súvisia s tvorbou priaznivého makroekonomického podnikateľského prostredia, kreovaného spravidla tromi zložkami. Patrí sem legislatívne normovaný štátny poriadok (zákony, písané právo, nariadenia, zvykové právo a pod.), sústava neformálnych spoločenských noriem a zásad správania (morálka spoločnosti) a politický systém, ktorý je schopný plnenie uvádzaných noriem podporiť prostredníctvom napr. vlastníckych práv, noriem, podľa ktorých prebieha výroba, výmena atď.
Mikroekonomické blokačné faktory možno u nás previesť na spoločného menovateľa, ktorým je absentovanie podnikateľských skúseností a praxe, v dôsledku čoho naši podnikatelia nedostatočne zvládajú tak ekonomické, ako aj mimoekonomické -- etické problémy efektívneho podnikania.
S rozvojom efektívneho podnikania a podnikateľských aktivít súvisí teda celá plejáda otvorených otázok makro- i mikroekonomického charakteru, ktoré nachádzajú koncentrovaný odraz spoločne v nedostatočnej profesionálnej úrovni predkladaných podnikateľských projektov. A to tak vnútri ekonomiky (vnútorné), ako aj vo vzťahu k čerpaniu predvstupových fondov do EÚ (vonkajšie). Pritom práve dobré projekty vo veľkej miere podmieňujú efektívnosť výslednej podnikateľskej činnosti s dosahom na celkovú výkonnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky SR. Z tohto aspektu slovenská spoločnosť stojí pred strategickou úlohou transformovať prostredníctvom podnikateľských projektov svoju technologickú štruktúru, aby sa zvýšila jej výkonnosť na takú úroveň, ktorá jej umožní efektívne sa začleniť do medzinárodnej deľby práce s hospodársky vyspelými krajinami, najmä však do únie. To si vyžaduje, aby sa podnikateľské projekty zostavovali v dvoch nadväznostiach (makro- a mikro-). Z makroekonomického hľadiska by mali projekty obsahovať zreteľné väzby na makroekonomické prostredie cez analýzu trhu a konkurencie vo všeobecnosti vrátane väzieb na životné prostredie. Z mikroekonomického hľadiska by v projektoch mali byť docenené poznatky z konjunkturálnej informatiky a uskutočnená previazaná analýza odbytovej, nákladovej a výnosovej situácie. Výnosová analýza by mala byť pritom uskutočnená modernými výpočtami ekonomickej efektívnosti a zavŕšená podnikovým ratingom (Corporate rating). Súčasné slovné zdôvodňovanie podnikateľských projektov by mala tak nahradiť dôsledná kvantifikácia ich ekonomickej efektívnosti vo všetkých zásadných súvislostiach a ich objektívnosť ratingové ohodnotenie.
StoryEditor