Bush vyhral a čo ďalej

Za štyri roky Bushovho prezidentovania sa americký rozpočet prepadol z prebytku 281 miliárd dolárov do schodku 412 miliárd. Štátny dlh sa zvýšil z 5,7 bilióna dolárov na 7,4 bilióna, teda o tridsať percent.
Je mnoho ukazovateľov, ktoré upozorňujú, že v USA môže nastať finančná kríza alebo dokonca veľký krach. Vývoj dolára tomu nasvedčuje. V januári tohto roka MMF upozornil, že USA budú musieť o 60 percent zvýšiť federálnu daň z príjmu alebo znížiť výdavky na sociálne zabezpečenie o polovicu. Dlhodobý štrukturálny deficit USA presahuje 500 percent HDP. A George W. Bush stále sľubuje ďalšie daňové škrty.
Ekonomika USA navyše silno trpí deficitom bežného účtu. Dlhodobo dováža viac služieb ako je schopná vyviezť. Federálna vláda sa čoraz viac zadlžuje a Američania málo sporia. Minulý rok USA importovali kapitál za štyri miliardy dolárov každý pracovný deň. Amerika je dnes najväčším svetovým dlžníkom. Na všetky tieto problémy -- a hlavne na vzťah politických strán k nim -- upozorňuje vo svojej novej vynikajúcej knihe Beh naprázdno americký ekonóm Peter G. Peterson, minister obchodu za vlády Richarda Nixona a bývalý šéf Fedu. Ťažisko knihy sa sústreďuje na polemiku s tzv. supply siders, teda s ekonómami a politológmi, ktorí tvoria jadro ideológov stojacich za Ronaldom Reaganom a Georgeom W. Bushom. Podľa nich permanentné znižovanie daní naštartuje ekonomický rast. Rast vyvolá vyšší objem daňových príjmov, a tak sa ekonomika z deficitov dostane. Petersonova kniha ukazuje, prečo táto vo svojej podstate čarodejnícka teória (voodoo economics) nemôže a nemohla nikdy fungovať. Ani za Reagana, ani za Georga W. Busha. Aj keby náhodou teória strany ponuky priniesla Amerike razantný udržateľný rast, nezníži schodky. Najpočetnejšia americká povojnová generácia odchádza teraz do dôchodku. V 90. rokoch bola americká ekonomika schopná absorbovať nárast sociálnych dávok, a to predovšetkým kvôli zníženiu výdavkov na zbrojenie, ktoré umožnil koniec studenej vojny. Do dôchodku vtedy odchádzali slabé ročníky narodené počas hospodárskej krízy v 30. rokoch. V nasledujúcich dekádach sa pozitívne demografické trendy obrátia.
Americká armáda si bude vyžadovať ďalšie peniaze. Podľa triezvych prepočtov bude v budúcich rokoch potrebovať len na mzdy každoročne 40 miliárd dolárov navyše oproti dnešnému stavu. Podobne je to so zvýšeným výdavkami na národnú bezpečnosť.
Prezident Bush niekoľkokrát vyhlásil, že rozpočtové schodky sú len čísla na papieri. Viceprezident Cheney v roku 2002 povedal, že Reagan dokázal, že deficity neprekážajú. Bush ako jediný americký prezident v histórii nevetoval ani jeden výdavkový program, naopak, vymyslel a presadil celý rad nových.
Známy americký ekonóm Herbert Stein hovorí, že "keď je niečo neudržateľné, má to tendenciu prestať." Otázka podľa Petersona je, či to "prestane v podmienkach, ktoré si ešte stanovíme sami, alebo v podmienkach, ktoré nám nadiktujú udalosti a ktoré budú mimo našej kontroly". Takže: nech Boh žehná Ameriku.