Dlhotrvajúce vysoké horúčavy bez zrážok sužujú takmer celý európsky kontinent. Ľudia majú zdravotné problémy, od horúčav zomierajú oslabení starší ľudia, horia lesy, v riekach, jazerách a vodných nádržiach rapídne ubúda vody, vysychajú pramene a mnohé oblasti musia byť zásobované pitnou vodou z cisterien.
Touto extrémnou poveternostnou situáciou je postihnuté aj Slovensko. Prejavuje sa to tiež zhoršením hydrologických pomerov na vodných tokoch a nádržiach. Výrazne nízke prietoky v riekach a potokoch na hranici historického minima zásadne poznačili podmienky života rýb i ostatných vodných organizmov v povrchových vodách. Nízky vodný stav, prehrievanie plytkého stĺpca vody v korytách riek, sprievodný úbytok kyslíka, ale najmä nevyhovujúci stav čistiacich zariadení a ich nedostatočný čistiaci efekt u niektorých producentov odpadových vôd -- to všetko vytvára vysoké potenciálne riziko vzniku havarijných prípadov mimoriadneho zhoršenia kvality vôd.
Niekoľko takýchto prípadov vzniklo na tokoch a nádržiach v povodí Váhu (rieky Váh, Nitra, Biela voda), vyskytli sa aj v povodí Hrona a na východnom Slovensku. Je celkom prirodzené, že každý prípad mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, sprevádzaný úhynom rýb, sa musí vyšetriť a posúdiť komplexne, odborne, s chladnou hlavou a bez emócií, zbytočnej dramatizácie a účelovej manipulácie s informáciami. Nie je dobré, ak sa práve takýto neobjektívny postup s účelovými informáciami a nepodloženými argumentmi len z jednej strany stane podkladom na informovanie širokej verejnosti prostredníctvom médií.
Pre vodohospodárov je neprijateľné, aby za prípady havarijného znečistenia vôd a mimoriadnych úhynov rýb boli označovaní ako vinníci. Takéto tvrdenia sú totiž založené len na dohadoch a nepodložených argumentoch. Týka sa to najmä dvoch medializovaných káuz úhynu rýb na Váhu v úseku Nové Mesto nad Váhom -- Piešťany a v nádrži Kráľová. Prvý prípad ekologickej havárie, súvisiaci so zložitou situáciou v koryte rieky Váh pod Trenčínom, kde celé desaťročia zaťažujú tok nečistené odpadové vody z pravobrežnej časti mesta, od počiatku jeho vzniku 19. júla tohto roku vyšetrovala pracovná skupina, zriadená Inšpektorátom Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Žiline. Doterajšie výsledky vyšetrovania komisie a závery podrobnej opakovanej analýzy odobraných vzoriek vody nedokázali určiť príčinu úhynu rýb ani pôvodcu tejto havárie. Ani Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne toxikologickým vyšetrením nezistil, prečo ryby uhynuli a v súčasnosti neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy, ktoré by smerovali k jednoznačnému uzavretiu tohto prípadu. Pracovná skupina správcu toku vykonala všetky uložené opatrenia komisie a úlohy vyplývajúce z platnej legislatívy (zákon o vodách č. 184/2002 Z. z. a Vyhlášky MŽP SR č. 556/2002 Z. z. -- zber a likvidáciu uhynutých rýb a mimoriadnu manipuláciu -- zvýšenie sanačného prietoku na hati Trenčianske Biskupice. Je smutné, že organizácie Slovenského rybárskeho zväzu plnenie týchto povinnosti hodnotili tak neobjektívne, že to v médiách vyznelo ako snaha správcu toku zakryť pôvodcu havárie.
Rovnako je od rybárov prinajmenšom nezodpovedné, že obvinili pracovníkov Povodia Váhu za úhyn ročnej rybnej násady vo vodnej nádrži Kráľová, ktorú údajne bez upozornenia vypustili. Vodné dielo vypustené nebolo, pracovalo v bežnom prevádzkovom režime v súlade s manipulačným poriadkom. Bolo unáhlené a nekorektné označiť vinníka bez komplexného posúdenia príčin tejto udalosti. Na tom príslušná komisia zatiaľ pracuje.
Na záver už len aktuálny dodatok: Včera ráno dostali pracovníci Povodia Váhu, závod Šaľa, správu, že hynú ryby aj vo vodnom diele Selice. Okamžite začali kvôli okysličeniu vody striekať čerpacím zariadením vodu na hladinu priehrady. Polomŕtve rybičky boli o polhodinu fit a odplávali.
StoryEditor