Dve autority proti daňovým nedoplatkom

Súčasťou problémov daňového inkasa v každej štandardnej trhovej ekonomike sú aj daňové nedoplatky. Niektoré z nich sú nevymožiteľné prechodne, iné natrvalo.
Štatistika v SR potvrdzuje dva hlavné trendy. Pozitívom je, že za posledné tri roky sa ročný nárast daňových nedoplatkov stabilizoval, a nezvýšilo sa tempo medziročné prírastku. Negatívom je, že objem daňových nedoplatkov sa nedarí radikálne znižovať.
Dôvody na vznik daňových nedoplatkov možno rozdeliť do dvoch skupín -- na objektívne a subjektívne. Objektívnym dôvodom je napríklad tunelovanie firiem a neexistencia obchodného majetku na daňovú exekúciu, ale aj zvýšená komplexná efektívnosť a účinnosť daňovej kontroly. To znamená, že čím je daňová kontrola v dohľadaní daňových únikov úspešnejšia, tak je okrem zaplatených dohľadaných daní po kontrole časť aj nezaplatených. Rozšíri tak objem daňových nedoplatkov.
Subjektívnym dôvodom je napríklad potenciálna rezerva v práci niektorých riaditeľov daňových úradov alebo ich výkonných pracovníkov -- daňových exekútorov.
Dobrou správou pre Slovensko a jeho daňové inkaso je vstup SR do Európskej únie a otvorenie sa nášho mikrotrhu vyspelému trhu modernej Európy, ktorý prináša silnú konkurenciu. Z hľadiska kontextu s daňovými nedoplatkami každý silný trh a jeho dravá konkurencia prináša aj tvrdý boj podnikateľských subjektov na trhu aj z hľadiska monitoringu jeho slabých a silných stránok, t. j. rizík a výhod.
Skúsenosti daňových správ vo vyspelých ekonomikách hovoria, že ich veľmi silným spojencom pri postupe proti daňovým nedoplatkom sú dve samozrejmé fungujúce autority na trhu, ktoré pracujú nezávisle od daňovej správy a ktoré jej "pomáhajú" zadarmo radikálne bojovať proti daňovým nedoplatkom. Prvou takouto autoritou je financujúca banka podnikajúceho daňového subjektu. Druhou autoritou je jeho podnikateľská konkurencia, dodávatelia alebo odberatelia.
Obaja títo pomocníci daňovej správy sú vlastne jej pomocné "regulátory". Ostro sledujú pozíciu podnikajúceho daňového subjektu aj z hľadiska jeho komplexných finančných rizík, a teda aj to, či má alebo nemá splnené daňové povinnosti voči štátu. Banka sa to dozvie napr. z finančno-účtovných výkazov firmy, na ktoré má právo, ak firmu financuje napríklad poskytnutím úveru, konkurencia to zvyčajne zistí "priemyselnou špionážou" alebo napríklad zo zoznamu daňových dlžníkov -- ktoré zverejňuje Daňové riaditeľstvo SR v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. Ak má firma, podnik, podnikateľ, s ktorými na trhu komunikujú, nejaký problém s daňovým úradom, hodnotia ho ako rizikový, a tak sa k nemu začínajú aj správať.
Stratégia efektívne fungujúcich firiem je nemať daňové dlhy. Na vyspelom trhu je zvyčajné a normálne mať splnené všetky záväzky načas vrátane daňových záväzkov voči štátu.
Na jednej strane je nový model dane z pridanej hodnoty (ktorá je daňovoúnikovým hitom) od 1. mája. 2004 po vstupe SR do EÚ reálnym rizikom možného nárastu daňových nedoplatkov a výpadkov v pláne daňových príjmov v rámci štátneho rozpočtu. Na druhej strane sa domnievam, že prítomnosť nového silného trhu s ostrou konkurenciou je vítanou pomocou pre daňovú správu v kontexte spomenutých regulačných mechanizmov spoludozorujúcich daňové nedoplatky firiem.