Právne cesty ochrany akcionára

Právo obchodných spoločností vo vyspelých krajinách podrobne upravuje vzťahy medzi spoločníkmi. Predchádzal tomu neprerušený rozvoj podnikateľského sektora, s ktorým sa ruka v ruke vyvíjali rôzne podnikateľské formy. Práve vytvorenie obchodných spoločností ako samostatných právnických osôb s vlastnou právnou subjektivitou bolo nevyhnutným predpokladom na postupné definovanie ich vnútorných vzťahov a zásad fungovania.
Nebolo to také naliehavé v prípade tzv. osobných spoločností, ktoré sú charakteristické najmä osobnými väzbami medzi spoločníkmi a z toho vyplývajúcim vysokým stupňom dôvery pri ich spravovaní. Tieto spoločnosti nie sú vhodné pre väčšie množstvo osôb, a to najmä vzhľadom na zníženú možnosť ich efektívneho riadenia. Ani tu však nemožno povedať, že by sa spoločníkovi neposkytovala žiadna právna ochrana, práve naopak. V prípade osobných spoločností takáto osoba disponuje najväčšími právnymi nástrojmi, ako sa domôcť svojich práv.
V prípade kapitálových spoločností je situácia odlišná. Spoločník sa zúčastňuje na ich podnikaní najmä prostredníctvom svojho majetkového vkladu. Osobná inherencia je v takýchto prípadoch už zriedkavejšia, resp. nie je potrebné, aby sa podieľal na podnikaní inak ako svojím vkladom. Práve majetkový rozmer takejto spoločnosti, a tým aj obmedzené ručenie viedli k väčšiemu rozmachu takýchto foriem spoločností od druhej polovice 19. storočia.
V prípade akciových spoločností to bola najmä zmena v pohľade na fungovanie spoločnosti, kde jej najvyšší orgán -- valné zhromaždenie -- rozhoduje väčšinou. Hoci sa tento princíp rozhodovania zachoval, jeho modifikácia spočíva v zabezpečení právnej ochrany tých akcionárov, ktorí nemôžu efektívne rozhodovať o spoločnosti a tým sprostredkovane o svojej investícii do nej.
Právo vytvorilo zábrany brániace väčšinovému akcionárovi zneužívať svoje postavenie na úkor menšiny vytvorením určitej protiváhy prevahe akcionárskej väčšiny. Tieto zábrany možno vidieť v dvoch rôznych druhoch prostriedkov právnej ochrany -- inštitucionálnych a individuálnych. Zatiaľ čo prvý možno vidieť najmä pri kapitálovom trhu a dohľade štátu nad jeho fungovaním, uplatnenie individuálnych prostriedkov je závislé výlučne od vôle akcionára, ktorý sa cíti ohrozený vo svojich právach.