Ročné kĺzavé saldo zahraničného obchodu (od mája 2001 do mája 2002 ) je najvyššie v histórii samostatného Slovenska. Po priaznivom vývoji zahraničného obchodu v marci a apríli dosiahol deficit v máji štvrtý najhorší mesačný výsledok od roku 1992.
Guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko minulý týždeň vyhlásil, že ak sa bude deficit zahraničného obchodu vyvíjať negatívnym smerom, je NBS pripravená prijať príslušné opatrenia. Doslova povedal, že v prípade, ak by sa vývoj deficitu dal považovať za trend, zmení NBS kľúčové úrokové sadzby. Z logiky vecí vyplýva, že zmena by mala byť v smere zníženia základných úrokových sadzieb -- tých, ktoré NBS v apríli zvýšila. Dnes už možno skonštatovať, že toto zvýšenie úrokov nesplnilo účel, ktorý ním NBS sledovala -- povzbudenie vlády do úspornejšieho správania zdražením peňazí, ktoré si požičiava na krytie rozpočtového schodku. Vláda neurobila v rozpočte také opatrenia, ktoré by mohli NBS uspokojiť. Ani oslabenie koruny sa však zatiaľ neprejavilo na raste exportu, ktorého cenová konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch by sa mala vďaka slabšej koruny zvýšiť. Je otázne, do akej miery ovplyvní kurz koruny a vývoj exportu prípadné zníženie základných úrokových sadzieb.
Isté je jedno, podobné úrokové signály NBS môžu spôsobiť dočasný obrat vo vývoji zahraničného obchodu, ale priaznivý trend vývoja môže zabezpečiť len obrat v jeho štruktúre. Autori štúdie o rizikách a prínosoch vstupu SR do EÚ konštatujú pozitívne kvalitatívne zmeny v slovenskom exporte. V porovnaní s rokom 1994 sa vo vývoze roku 2001 znížil podiel tovarov náročných na suroviny z 38 na 23 % a priaznivo sa zmenil aj podiel priemyselných tovarov s vyššími kilogramovými cenami vo vývoze v porovnaní s kilogramovými cenami v dovoze z 23 na 42 %. Zmenšuje sa aj rozdiel medzi vývoznými cenami v spracovateľskom priemysle SR v porovnaní s priemerom EÚ. V rozpätí rokov 1995 -- 1999 sa zmenšil zhruba o10 percent a v tomto ukazovateli je slovenský export na tom podstatne lepšie ako Česko alebo Poľsko. Slovensko však zaostáva za Slovinskom, Maďarskom, ale aj Českom v exporte tovarov náročných na vedu a výskum. Neporovnateľne menšiu pomoc v porovnaní s krajinami EÚ aj ostatnými krajinami V4 poskytuje slovenským exportérom aj štát. Napríklad priamou asistenciou pri ich vstupe na zahraničné trhy. Ak sa všeobecne konštatuje nebezpečný stav závislosti vývoja slovenského exportu od niekoľkých veľkých podnikov, potom by mal štát urobiť viac špeciálne v podpore exportu malých firiem. Komplexnejšia štátna podpora exportu a posilnenie ekonomickej dimenzie slovenskej diplomacie je úloha, ktorú by mala prioritne a veľmi rýchlo splniť budúca vláda.
StoryEditor