Na písanie článkov na tému rozpočtový deficit sa u nás cítia kompetentní aj ľudia, ktorí nechápu rozdiel medzi dlhom a deficitom. Je viac dôvodov.
Ľudia posudzujú vládu alebo štát podľa skúseností jedinca alebo rodiny. Vedia, prečo je nebezpečné utrácať dlhodobo viac, ako si človek zarobí. To je na základe osobnej skúsenosti úplne jasné každému.
Po druhé: Aj laik chápe, že môže mať určitú logiku zadlžovať sa, keď je ekonomika v recesii. Prečo však zvyšovať zadlženie v čase hospodárskeho rastu? Tretí argument hovorí, že možno má zmysel požičiavať si na investície (vzdelanie, infraštruktúra), nie však deficity prejedať, ako to robíme dnes.
Lenže už letmý pohľad na tri "zásadné" argumenty ukazuje, že je to s nimi oveľa zložitejšie. Štát nie je jedinec alebo rodina. Je logické, že občan by mal pred smrťou vyrovnať svoje dlhy. Štát by mal na rozdiel od občana (aspoň teoreticky) pretrvať, a preto môže akoby donekonečna presúvať dlhy na ďalších a ďalších nástupcov vo vládnutí. V najväčšej ekonomike sveta -- v USA -- rastú deficity raketovým tempom aj v období silného oživenia. Primárnou príčinou zvyšujúcich sa deficitov sú rastúce mandatórne sociálne výdavky, nie výdavky na vojnu alebo zbrojenie.
Prečo vlastne ekonomike prekážajú prebujnené deficity, je menej jasné, ako by sa čakalo. Zoberme si príklad Spojených štátov. Rozpočtový deficit sa začal prehlbovať počas vlády prezidenta Reagana. Jeho rozpočtový riaditeľ David Stockman v roku 1986 rezignoval, pretože sa obával, že 80. roky "skončia kvôli deficitom s hyperinfláciou, ktorá bude horšia ako v 70. rokoch". To sa však nestalo.
Ekonómovia, ktorí obklopovali Reagana, sa deficitov báli. Predovšetkým ich považovali za príčinu vysokých úrokových mier 80. rokov. Preto sa prezident Reagan (ktorý je paradoxne známy skôr razantným znížením daní) nakoniec nechal presvedčiť a dane do konca svojho volebného obdobia štrnásťkrát zvýšil. Deficity sa však nijako neznížili. Naopak.
Lenže dnes strašiť tým, že deficity budú tlačiť na zvyšovanie úrokov, je argument, ktorý nikto neberie príliš vážne. Úroky sú dnes v USA, ako vieme, smiešne nízke. Rastúce deficity zvýšia dlhodobé úrokové miery, ale rozhodne nie tak, aby to vzbudili pozornosť politikov.
Ekonómovia sa zhodujú na tom, že deficity vyvolávajú tzv. crowding out (vytláčanie súkromných investícií štátnymi). Banky (a ďalší majitelia obligácií) pohodlne žijú z financovania štátneho dlhu a nemajú žiadnu motiváciu riskovať a požičiavať podnikom. Vo svojom dôsledku to obmedzuje hospodársky rast. Lenže ekonómovia zlyhávajú v tom, ako presvedčiť politikov, že práve toto predstavuje nejaký problém. Crowding out? Nezáujem. Na to páni politici nepočúvajú.
Prezident Bush nemá žiadny špecifický plán, ako dať deficity do poriadku. Kandidát demokratov John Kerry sľubuje zavedenie zákonov, ktoré obmedzia výšku deficitov. Lenže nehovorí vôbec nič o tom, kde bude v rozpočte šetriť.
Viceprezident Cheney vraj často tvrdí, že Reagan dokázal, že deficity neprekážajú. Keď sa ho novinári nedávno pýtali, čo tým myslí, tak im povedal, že si síce myslí, že deficity prekážajú. Nikto by nemal umelo vyrovnávať rozpočet na úkor "prorastového zníženia daní". Inými slovami Cheney hovorí: deficity prekážajú, ale nie tak, aby sme kvôli nim zvyšovali dane.
Takže, prečo deficity prekážajú? Predovšetkým preto, že môžu spôsobiť obrovskú krízu, ktorej rozsah a načasovanie nedokáže nikto predpovedať. Varovania nepočuť a nikto ich neberie vážne. Trhy sú svojou povahou nestabilné, volatilné, iracionálne a málokedy sa darí príchod krízy včas signalizovať. Platí to tak pre nás, ako aj pre Ameriku. Nás však na znižovanie zadlženia motivuje ešte povinnosť plniť kritériá pre spoločnú európsku menu. To je možno naše jediné šťastie.
StoryEditor
Prečo prekáža rozpočtový deficit
Prezident Bush nemá žiadny špecifický plán, ako dať deficity do poriadku. Kandidát demokratov John Kerry sľubuje zavedenie zákonov, ktoré obmedzia výšku deficitov. Lenže nehovorí vôbec nič o tom, kde bude v rozpočte šetriť.