Brexit bol pre Európsku úniu tvrdou ranou, francúzske adieu by ju však mohlo pochovať.
Francúzsko čakajú v nasledujúcich týždňoch jedny z najdôležitejších volieb od konca druhej svetovej vojny. Avšak, nájsť dvoch Francúzov, ktorí by na budúceho prezidenta a ďalšie smerovanie krajiny mali rovnaký názor, je takmer nemožné. Tretina z nich sa bude rozhodovať až na poslednú chvíľu a tretina podľa súčasných odhadov k voľbám neplánuje prísť vôbec. Dôvod? Nevie, koho voliť.
"François Fillon, alebo Marine Le Penová? Veď to je jedno, obaja sú zlí," uvažoval počas svojej nedávnej návštevy v Prahe novinár a dokumentarista Alexandre Dereims.
Favorit predvolebných prieskumov Emmanuel Macron podľa neho nemá šancu Le Penovú v druhom kole poraziť, je príliš mladý, neskúsený a nevyhranený. "Nie je ani napravo, ani naľavo, toho snáď ani nemožno brať vážne. A komunista Jean-Luc Mélenchon? To je predsa výsmech voličom." O tom, že by jeden z kandidátov v prvom kole získal vyše 50 percent hlasov a vyhral, sa ani neuvažuje.
Tohtoročné prezidentské voľby budú v mnohých ohľadoch unikátne. Prvýkrát je možné, že do druhého kola 7. mája nepostúpia zástupcovia tradičných strán, republikán François Fillon a socialista Benoit Hamon. Prvýkrát od vojny sa aj odchádzajúci prezident François Hollande nepokúsi obhájiť svoj mandát. Jeho popularita sa prepadla do rekordných nížin a je zrejmé, že by nemal šancu uspieť.
Okrem toho by navyše mohlo dôjsť ešte na jednu možnosť, ktorá bola doteraz považovaná za krajne nepravdepodobnú, až absurdnú.
V druhom kole by proti sebe teoreticky postaviť sa predsedníčka krajne pravicovej Národnej fronty Marine Le Penová a kandidát krajnej ľavice a komunistov Jean-Luc Mélenchon.
Práve ten imponuje najmä mladým, ľavicovo orientovaným voličom vo väčších mestách. Nevyhýba sa otázkam ekológie a obnoviteľných zdrojov, ale predovšetkým má pri riešení imigrácie úplne opačný postoj ako Le Penová. Nechce ju nijako obmedzovať a namiesto toho by hranice otvoril dokorán. Avšak zatiaľ čo liberálni Francúzi v ňom vidia spásu, okolité štáty sa začínajú báť.
Mélenchon a Le Penová sa totiž v mnohom zhodujú, obaja chcú vystúpiť z NATO a eurozóny. Predsedníčka Národného frontu kandiduje s plánom do troch mesiacov od svojho prípadného víťazstva usporiadať referendum o vystúpení z EÚ a Mélenchon by rád vyrokoval pre Francúzsko nové výhody a o vystúpení z EÚ by nechal Francúzov rozhodnúť až potom.
Znie to nebezpečne povedome - to isté nedávno sľuboval expremiér David Cameron v parlamentných voľbách Britom. Spáchal tým politickú samovraždu a dnes už je postavou úplne irelevantnou. Dôsledky jeho politického egoizmu aj krátkozrakosti však budú v Európe pretrvávať ešte desiatky rokov.
Avšak zatiaľ čo britské goodbye je pre Európu tvrdou ranou, s ktorou sa síce nerada, ale napriek tomu vyrovná, francúzske adieu po víťazstve Le Penovej alebo Mélenchona by veľmi pravdepodobne znamenalo zásah smrteľný. Európska únia stojí na dynamike a vyvažovaní Francúzska a Nemecka - a Nemci nemajú ambície ani chuť vziať všetku zodpovednosť za jej ďalšie fungovanie iba na seba.
Zatiaľ je isté len to, že isté nie je nič, ale predpokladajme, že dôjde na zatiaľ stále najpravdepodobnejší variant predvolebných prieskumov a v druhom kole proti sebe zabojujú radikálna Le Penová a proeurópsky Macron.
Potom sa naplno prejaví rozpoltenosť krajiny a jej obyvateľov, ktorí sa budú musieť rozhodovať medzi dvoma úplne odlišnými svetonázormi. Mestá sa postavia proti vidieku, pracujúci proti nezamestnaným, ľudia s vyšším vzdelaním proti tým menej vzdelaným, starí proti mladým, domáci proti imigrantom.
Vo Francúzsku sa teraz prejavujú rovnaké trendy, ktoré doviedli Britov k brexitu a Spojené štáty k prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Le Penovej sa totiž podarilo osloviť tých, ktorí majú pocit, že v zrýchľujúcom sa svete zostali pozadu a nemajú šancu ostatných dohnať. Sú to robotníci, zamestnanci tovární, ale aj mladí ľudia, ktorí nevidia ďalšiu perspektívu.
Každý štvrtý Francúz do 25 rokov je nezamestnaný a väčšina z nich má v úmysle voliť práve Le Penovú. Okrem nich sa jej ale podarilo osloviť ešte ďalšiu časť obyvateľstva: vyššiu strednú triedu, ktorá má obavy z toho, že francúzska kultúrna identita nezadržateľne mizne.
Pre veľkú časť Francúzov by však výhra Le Penovej predstavovala katastrofu. Vo Francúzsku by mohli vypuknúť rozsiahle nepokoje, ak nie priamo občianska vojna, obávajú sa. Akékoľvek napätie nazbierané za posledné desaťročia by zrazu dostalo voľný priechod.
Stále ešte ale zaznievajú aj optimistické hlasy: "Som si celkom istá, že nech už Marine Le Penová vyhrá prvé kolo s akýmkoľvek náskokom, v druhom nemá šancu uspieť," hovorila mi nedávno Virgínia, mladá žena z Azúrového pobrežia, kde je Národný front tradične veľmi silný.
"Francúzi dajú v prvom kole najavo, že sú so súčasnou situáciou nespokojní. Le Penová je pre nich protestným hlasom. Ale budú mať dosť rozumu na to, aby v druhom kole hodili hlas komukoľvek inému, a nie jej." Teda aspoň v tom prípade, že proti nej v druhom kole nakoniec predsa len nebude Jean-Luc Mélenchon. V tom prípade by Francúzsku čakalo veľmi horúce leto.