Krízový cieľ je zameraný (komentár)

Reakcia finančných trhov na postupne sa zvyšujúce problémy a tenzie sa dajú zvyčajne zhrnúť do nasledujúceho: nič sa nedeje, ono sa to nejako vyrieši, nič sa nedeje ... panika! Tento vzor je dobré mať na mysli, ak hodnotíme relatívny optimizmus, ktorý už niekoľko mesiacov panuje na trhoch rizikových aktív. Týka sa až na výnimky aj Európy, ktorá je stále najväčším kandidátom na ďalšie rozvírenie vĺn (aj keď po správach o pokuse o prevrat v Číne sa mohlo zdať, že bude z tohto postu zosadená). Eurosituáciu môžeme vnímať tak, že pacient je stabilizovaný, ale v stave, ktorý má od dlhodobého zdravia veľmi ďaleko.

Podobné vágne komentáre sú pomerne časté, takže buďme konkrétnejší. Problém periférie eurozóny si môžeme rozdeliť na tri roviny: (i) likvidita (útek investorov a nedostatočné krátkodobé financie), (ii) fiškálna oblasť (neschopnosť stabilizovať vládne financie), (iii) produkcia / konkurencieschopnosť (neschopnosť produkovať kvalitatívne a cenovo konkurencieschopné výrobky) . Sled problémov pritom ide od trojky k jednotke, riešenie smerom opačným. V posledných mesiacoch a týždňoch implementované záchranné kroky sú takmer výlučne zamerané na (i), z časti na (ii) a z malej časti na (iii). Čo to znamená?

Odpoveď môžu poskytnúť nasledujúce obrázky. Ide o vývoj finančného účtu vybraných krajín, najmä nezachrániteľnej dvojky Taliansko a Španielsko. Finančný účet v princípe odráža (ne)schopnosť krajín zvýšiť svoje exporty (a znížiť dovoz) - zjednodušene povedané, financuje rozdiel medzi dovozmi a vývozmi (ak je záporný, financuje krajina tých ostatných). V grafoch je čiernou celkový finančný účet - tu by sme mohli tvrdiť, že je všetko v poriadku, pretože periféria je schopná financovať svoje dovozy. Žltou je však vyznačený vývoj finančného účtu očistený o financovanie v rámci pomoci z EÚ a systému Target.

O systéme Target a vývoji jeho bilancie sa v poslednej dobe vedie vášnivá diskusia. Investorom by však v princípe malo stačiť pochopenie nasledujúceho: Ak si Taliani a spol. kupujú nemecké autá (lieky, stroje ...), "nepoplatia" ich všetky tým, že si Nemci kúpia zase talianské auta (topánky ...). Predtým tieto nákupy periférie financovali súkromní investori, teraz ich z veľkej časti financujú centrálne banky a to práve systémom Target. T.j.: Pohľadávky nemeckých exportérov, ktorí vyviezli do periférie, sú cez nemeckú komerčnú banku platené Bundesbankou. Tá proti tejto transakcii vytvorí pohľadávku u ECB. Tá proti tomuto svojmu záväzku drží pohľadávku v príslušnej centrálnej banke na periférii. A tá proti tejto pohľadávke drží aktíva periférnej ekonomiky.

Z grafov je vidieť, že bez "Cieľa", teda systému Target by periféria mala výrazné problémy s financovaním svojich dovozov. Teraz ich nemá len vďaka tomu, že sa v rámci Target2 opäť efektívne hromadí pohľadávky severu za juhom, sprostredkované ECB. Ako som uviedol, o tom, čo to pre sever a juh všetko znamená a môže znamenať, sa vedú diskusie (záujemcovia by sa mali pozrieť najmä na profesora Sinna a reakcie na jeho apely). Je, myslím, bezpečné tvrdiť, že nožnice medzi čiernou a žltou v grafoch sa nemôžu rozširovať donekonečna.

Sledujeme tak v podstate preteky o to, či roztváranie čiernožltých nožníc narazí na ten či onen limit skôr, než sa konkurencieschopnosť periférie dostatočne zlepší. Teda skôr, než trhy zamerajú nový krízový "Cieľ". A sme opäť pri prvej vete.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpčeky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.