Predpoveď, ktorú nechce nikto počuť (komentár dňa)

Rád by som dnes vyzdvihol asi najzaujímavejšiu finančnú predpoveď, ktorú som za dlhšiu dobu videl. Ide o projekciu ceny ropy od komoditného výskumu JPMorgan, zhrnutú v nasledujúcom grafe. Ten hovorí, že ak príde krutý ponukový šok, cena ropy vyskočí kruto hore. V grafe sa zdá, že na 200 dolárov za barel, ale bude to skôr tým, že maximum osi y je z nejakého dôvodu na tejto hodnote.

Ak príde bežný ponukový, dopytový, či dolárový šok, ropa vyskočí hore len bežne. Stredný scenár počítal (bol vytvorený na začiatku roka) so stagnáciou a potom postupným rastom na cca 120 dolárov za barel. Negatívny scenár potom hovorí o recesii a v extrémnej verzii o krutej recesii, kedy by sa ceny mohli dostať až na 40 - 50 dolárov za barel.

Na predpovedi ma (a asi ani čitateľa teraz) toľko nezaujali konkrétne čísla, ako ich rozptyl. Krátko by sme to celé mohli zhrnúť ako "ceny môžu byť akékoľvek". Motiváciou k podobným predpovediam môžu byť dva úplné protiklady. Jedným z nich je povedzme lišiactvo, v rámci ktorého sa projektant snaží v podstate predpovedať všetko, aby potom mohol povedať "ja to hovoril". Druhým je úplná úprimnosť. Nepochybujem o tom, že druhá možnosť prevažuje. Úmerne s úprimnosťou projektantov však asi rastie nespokojnosť väčšiny užívateľov podobných výstupov, pretože na tejto strane rovnice chceme najlepšie jedno číslo a to so 100% zárukou. Možno najžiarivejším príkladom tejto jednočíselnej hlúposti sú cieľové ceny bánk, odvodené z rôzne vážených odhadov hodnôt daných veľmi rozdielnymi scenármi. Zotrvačnosť niektorých javov je podivuhodná.

Po roku 2008 sa jednak u všetkých finančných aktív a scenárov roztvoril vejár možného a jednak sa prehádzali pravdepodobnosti. Pred krízou bolo možno rozumné uvažovať o hlavných scenároch, ktoré mali najväčšiu pravdepodobnosť a za ktorými sa v diaľke ťahalo pár nepravdepodobných chvostov. Situácia sa však zmenila, alebo sa skôr ukázalo, že tento model uvažovania je často dosť pochybný. Pravdepodobnostné chvostíky pekne stučneli na "fat tails" a čierne labute sú namiesto rarít už v podstate povinnou jazdou.

O ekonomike a investíciách tak má viac ako inokedy zmysel premýšľať ako o niekoľkých hlavných scenároch, viac menej rovnako pravdepodobných. A mnohokrát určených len sebanaplňujúcim sa proroctvom. Príkladom je stále populárna dlhová kríza v eurozóne. Ak bude väčšina veriť, že sa bude bankrotovať, všetko k bankrotom bude smerovať. Ak prevládne optimizmus, všetko do seba začne zapadať ako pri záchrane bankového sektora v USA.

Keď už sme pri tej rope, pozrime sa ešte na jeden obrázok. Väčšina z nás si je vedomá toho, že v globálnom dopyte zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu rozvíjajúce sa ekonomiky. Možno si však nie sme vždy vedomí toho, aký hlboký posun už nastal. Modro je vyznačený priemerný denný dopyt z "nového sveta", červenou z USA, západnej Európy a Japonska. K prieniku dopytov došlo v roku 2005, teraz už západ s Japonskom výrazne zaostávajú. Dá sa dokonca povedať, že jeden dopytový ropný vrchol si už svetová ekonomika prekonala. Zostáva teda "len" možnosť dopytového vrcholu rozvíjajúcich sa ekonomík alebo klasického ponukového vrcholu.

Tento obrázok potom dokumentuje aj to, čo som načal v jednej z predchádzajúcich úvah. Predtým pôsobil "dopytový" vývoj cien ropy na ekonomiku USA (a Európy) systematicky proticyklicky, teda tlmivo. T.j. boom zvyšoval dopyt po rope a jej cenu, čo ho spätne brzdilo; v recesii fungoval opačný mechanizmus, celé mohlo byť doplnené o cyklus monetárnej. Ceny ropy však môžu teraz pre západ hrať skôr úlohu divokej karty. Negatívny prípad by nastal napríklad, ak by Spojeným štátom hrozila recesia a Čína silno rástla. Ceny ropy by toľko neslabli, možno naopak, a situáciu v USA a s oneskorením v Európe by ešte zhoršovali.

Pozn: Jiří Soustružník je aktívny investor a témy, o ktorých píše, môžu súvisieť s jeho investíciami. Jeho stĺpiky nie sú poskytované ako investičné odporúčanie.