Ako však ekonóm Inštitútu pre slobodnú spoločnosť Martin Thomay uvádza, nemusí to byť celkom pravda. Nový systém totiž podľa neho nesie aj riziká nižších dôchodkov.
Poplatky
"Prvý dôležitým faktorom, ktorý môže negatívne ovplyvniť výšku penzií, sú pomerne vysoké náklady spojené s marketingom a administráciou. Pritom úroveň poplatkov, tak ako je nastavená, im vôbec nezodpovedá. Zatiaľ čo u nás sú poplatky za správu fondu maximálne 0,84, resp. 0,96 percenta z objemu aktív ročne a jedno percento z príspevkov za vedenie účtu mesačne, v zahraničí sú podstatne vyššie. Napríklad v Poľsku je to 8 až 10 percent z príspevku, v Čile 15,6 percenta a v Mexiku 22,1 percenta. Preto je možné očakávať, že dôchodkové správcovské spoločnosti budú tlačiť na zvyšovanie poplatkov," tvrdí Thomay.
Ich vplyv pritom podľa jeho slov nie je na budúce dôchodky vôbec zanedbateľný. Ak priemerný občan priebežne odvádzal príspevky do systému 40 rokov, jedno percento poplatku z objemu aktív redukuje jeho výsledný dôchodok o 20 percent oproti stavu, keď by boli poplatky nulové. Dve percentá z objemu už v jeho prípade znamenajú 35- až 40-percentnú redukciu penzie.
Marek Lendacký, generálny riaditeľ Sekcie sociálneho poistenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, s názorom o neadekvátne nízkych poplatkoch nesúhlasí. "Je potrebné pozrieť sa na poplatkovú štruktúru ako celok. Teda, aký je kumulovaný výnos správcov nielen z poplatku za vedenie účtu ale aj z objemu aktív. Aj keď sú napríklad v Poľsku poplatky z príspevkov osem až desať percent, poplatok z objemu aktív sa u nich pohybuje na úrovni 0,05 až 0,06 percenta mesačne, teda o poznanie nižšie ako u nás. Každá dôchodková správcovská spoločnosť pri žiadosti o licenciu vedela, do čoho ide. Poplatky, tak ako sú v zákone dané, generujú možnosť dlhodobej profitability systému. Preto v tomto smere necítime potrebu ani v blízkej, ani vo vzdialenejšej budúcnosti ich výšku meniť," upozorňuje Lendacký.
Doživotný dôchodok
Veľkou výhodou priebežného systému oproti kapitalizačnému je podľa Thomaya možnosť vyplácania tzv. reálnych anuít. Teda doživotných dôchodkov, ktoré je možné zvyšovať aspoň o úroveň inflácie. V druhom pilieri zákon neukladá povinnosť nákupu reálnych inflačne indexovaných dôchodkov. To znamená, že občan si pri odchode do dôchodku kúpi v komerčnej poisťovni tzv. nominálnu anuitu (doživotný dôchodok), ktorý nebude zohľadňovať infláciu. Pri nasporenej sume milión korún tak bude do konca života dostávať okolo 5 500 korún mesačne. "Na rozdiel od priebežného systému, kde dôchodky lepšie kopírujú vývoj inflácie, keďže sú vyplácané z miezd pracujúcich, v kapitalizácii môže poskočenie inflácie už pri priznaných anuitách spôsobiť doživotnú stratu kúpnej sily starobného dôchodcu," varuje Thomay.
Riešením je podľa neho poskytovanie reálnych anuít. Predpokladom však musí byť dostupnosť inflačne indexovaných cenných papierov, najmä dlhopisov. A ich emitentom môže byť vo väčšine prípadov iba vláda. "Reálne anuity na Slovensku v súčasnosti neexistujú. A vo svete sa obchodujú prakticky iba na štyroch trhoch - v USA, vo Veľkej Británii, v Izraeli a Čile. Dokonca aj v Spojených štátoch je ich ponuka zanedbateľná. Preto vzhľadom na rozsah slovenského trhu a skúsenosti s emisiou podobných cenných papierov vo svete nemožno očakávať, že by bol kapitalizačný systém na Slovensku schopný poskytovať dôchodky, ktoré budú kopírovať infláciu," tvrdí Thomay. Rizikom, ktoré môže priniesť nižšie dôchodky, sú podľa neho aj budúce vysoké náklady na obstaranie anuít. Ich nákup v zahraničí totiž stojí od piatich do desiacich percent hodnoty dôchodkového účtu v čase odchodu do penzie.
To, že anuitný trh na Slovensku je v plienkach pripúšťa aj Lendacký. Životné poisťovne, ktoré v súčasnosti ponúkajú doživotný dôchodok, možno spočítať na prstoch jednej ruky. Verí však, že v horizonte desiatich rokov, keď začne byť vyplácanie dôchodkov aktuálne, budú tieto produkty bežné aj u nás. Najmä preto, že sa ich poskytovateľom po vstupe do Európskej únie otvorili dvere. "Ak by sa ukazovalo, že anuitný trh na Slovensku nie je dostatočný na to, aby bola splnená podmienka vyplácania povinnej anuity aspoň na úrovni 0,6-násobku životného minima, bude možné vstúpiť do zákona o starobnom dôchodkovom sporení a riešiť to, napríklad, stanovením rámca vyplácania dôchodku priamo zo zostatku na účte dôchodkovej správcovskej spoločnosti," uvažuje nad riešením Lendacký.
Výnosy a teritoriálne obmedzenia
Aj garancia výnosov pre sporivý pilier je podľa Thomaya nešťastná. Tá totiž núti správcov zosúlaďovať svoje portfóliá, výrazne sa podobať jeden na druhého a využívať skôr konzervatívnejšie stratégie s cieľom obmedziť premenlivosť výnosov, čo ide neskôr na úkor výšky dôchodku.
"Ďalší problém je teritoriálne obmedzenie investovania dôchodkových aktív. Limit povinnosti investovať do cenných papierov emitovaných subjektmi so sídlom na Slovensku sa síce znížil z pôvodných 50 na 30 percent, ale v každom prípade v systéme nemá čo hľadať. Je to politicky motivovaný prvok, ktorý nemožno nijako ekonomicky opodstatniť. V prípade, že má byť zmyslom reformy vyššia úroveň dôchodkov, tak musia byť úspory investované tam, kde prinášajú vyššie zhodnotenie. A ak je to zahraničie, tak by sme tomu nemali klásť žiadne prekážky," dodáva Thomay.
Čo môže negatívne ovplyvniť výšku dôchodkov
- Tlak dôchodkových správcovských spoločností na zvýšenie poplatkov z príspevkov a za správu úspor pre vysoké administratívne náklady
- Povinná garancia výnosov, ktorá núti dôchodkové správcovské spoločnosti uprednostňovať konzervatívnejšie stratégie fondov s cieľom obmedzenia premenlivosti výnosov
- Teritoriálne obmedzenia investície, podľa ktorého 30 percent financií musí smerovať do cenných papierov emitentov so sídlom v Slovenskej republike
- Problémy s neexistujúcim trhom anuít (doživotných dôchodkov), resp. tzv. reálnych anuít, ktoré kopírujú vývoj inflácie a dôchodca tak nestráca svoju kúpnu silu
Zdroj: Inštitút pre slobodnú spoločnosť