Aký je zásadný rozdiel pri chápaní hypotekárneho úveru u nás a v zahraničí?
- Všade vo svete hypotekárny úver je úver zabezpečený nehnuteľnosťou. U nás je však hypotéka stále chápaná ako úver so štátnou podporou. To je hlavný rozdiel, ktorý neumožňuje zobrať si u nás hypotéku napríklad na auto. Hypotéka je viazaná na štátny príspevok a štátny príspevok má motivovať obyvateľstvo na to, aby stavalo či kupovalo nehnuteľnosti.
Má podľa vás jednopercentný štátny príspevok pre klienta význam?
- Je to stále motivácia. V čase, keď úrokové sadzby boli na 14- až 15-percentnej úrovni, by jednopercentný štátny príspevok zaujímavý nebol. Ale v čase, keď máme úrokové sadzby okolo sedem percent, to motiváciou je. Hoci je pravdou, že pred dvoma rokmi bol pomer úrokovej sadzby a štátneho príspevku iný ako dnes. Otázkou je, či štát bude naďalej motivovať ľudí, aby si kupovali nehnuteľnosti, respektíve ako ich bude motivovať. Napríklad v Česku štát podporuje kúpu starších bytov, čoho cieľom je obnoviť starý bytový fond. Zvýhodnení sú aj mladí ľudia.
Ministerstvo výstavby v minulosti navrhovalo napríklad obmedziť plochu bytu, na ktorý bude štát prostredníctvom hypotéky prispievať.
- Samozrejme, aj to je jedna z možností. Je však otázne, či by to v konečnom dôsledku splnilo cieľ, s ktorým bolo takéto obmedzenie zavedené. Ale je faktom, že prostriedky štátu sú limitované a o ich použití treba rozhodnúť.
Ako funguje podpora hypoték v okolitých štátoch?
- Napríklad v Českej republike je príspevok na štandardné hypotéky momentálne nulový. Je však možné, že ak by úrokové sadzby v budúcnosti vzrástli, stúpol by aj príspevok. V Rakúsku má každý kraj inú politiku, a tá sa diferencuje od toho, ako ľudia majú záujem v danom regióne investovať. Som v zásade presvedčený o tom, že model, podľa ktorého sa príspevok štátu odvíja od úrokových sadzieb na trhu, je správny. Klient by tak v konečnom dôsledku aj pri pohybe úrokových sadzieb platil tie isté splátky. Uvažovalo sa o ňom aj na Slovensku. Realita je však taká, že v súčasnosti závisí od možností štátneho rozpočtu.
Po roku 2006 budú musieť banky 90 percent z hypoték kryť hypotekárnymi záložnými listami. Aký to bude mať vplyv na hypotekárny trh, resp. úroky?
- Myslím si, že výrazný vplyv na hypotekárne obchody to mať nebude. Ale je faktom, že banka si vie získať adekvátne zdroje za adekvátnu cenu aj inde.
Môžu klienti očakávať v najbližších rokoch zníženie úrokov?
- Na túto otázku vám nikto nedá presnú odpoveď. Závisí to najmä od vývoja úrokových sadzieb na trhu. Keď sa však na trhu všeobecne očakáva pokles, čo je situácia aj na Slovensku, je výhodnejšie pre klientov zobrať si úver s premenlivou úrokovou sadzbou. V prípade očakávania nárastu je to práve naopak. Výhodnejšia je fixná sadzba.
Kde vidíte priestor na ďalšie zlepšovanie služieb pri vybavovaní samotného úveru?
- Pre klienta je dôležité, ako dlho celý proces trvá. Nemusí ho zaujímať, kde má trojtýždňové alebo mesačné zdržanie, či mesiac čaká na kataster alebo na banku. Podľa mňa priestor stále existuje napríklad pri vybavovaní znaleckých posudkov alebo katastra. Tieto veci vedia v súčasnosti najviac ovplyvniť rýchlosť vybavenia úveru. Procesy v banke sú už veľmi rýchle.
Banky od klientov už nepožadujú notársku zápisnicu. Čo im to umožnilo, resp. čo sa zmenilo? Aké majú banky práva, ak klient úver nespláca?
- Podľa môjho názoru treba rozlišovať klientov na tých, ktorí splácajú úver riadne, prípadne v prípade ťažkostí sa vedia dohodnúť s bankou na forme splácania, a na tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nesplácajú. Notárska zápisnica neslúžila v žiadnom prípade pre tú prvú skupinu, ale iba na tú druhú, ktorá je podstatne menšia. Preto sme ju mohli zrušiť. Na druhej strane, realizácia záložného práva bez notárskej zápisnice je určite zdĺhavejšia. Notárska zápisnica nám umožňovala vo veľmi krátkom čase realizovať formou exekúcie predaj nehnuteľnosti, dobrovoľnou dražbou to bude trvať dlhšie.