Ministri poľnohospodárstva a rybolovu Európskej únie včera v Bruseli rokovali o minulotýždňovom rozhodnutí Európskej komisie znížiť dotácie pre producentov cukru. Reforma počíta so znížením celkovej produkčnej kvóty pre členské štáty v priebehu štyroch rokov na 14,6 milióna ton, čo je o 2,8 milióna ton menej ako v súčasnosti, ďalej s poklesom garantovanej ceny cukru zo 632 na 421 eur za tonu, ako aj so znížením minimálnej garantovanej výkupnej ceny cukrovej repy zo 43,6 na 27,4 eura za tonu. Výsledkom bude otvorenie trhu EÚ pre asi 500-tisíc ton lacného cukru z tretích krajín. Napriek tomu ešte stále ostanú výkupné ceny cukru v únii dvakrát vyššie než na svetových troch.
"Podporujeme reformu, ale budeme sa snažiť presadiť, aby sa posunula. Ide nám o to, aby sa slovenskí producenti mali čas etablovať na spoločnom európskom trhu," povedala pre HN Katarína Czajliková, hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, ktorý sa zúčastnil na rokovaní ministrov v Bruseli. Podľa Czajlikovej súčasný cukrový režim je nevyhnutné zmeniť. "Návrh Európskej komisie treba pokladať za východiskový, pretože včerajšie popoludňajšie rokovanie bolo prvou oficiálnou diskusiou o zmene cukrového režimu. V návrhu sa ráta s rovnakou úrovňou kompenzácie strát tak pre staré, ako aj nové členské krajiny EÚ, takže nie je voči nám diskriminačný," zdôraznila Czajliková.
Podľa návrhu by mala Európska komisia pestovateľom repy refundovať 60 percent finančných strát zo znižovania garantovaných cien. Celkovo chce na to vyčleniť asi 2,3 miliardy eur, z toho pre Slovenskú republiku približne 1,2 miliardy korún. Slovenská kvóta by sa mala redukovať zo súčasnej úrovne 190-tisíc asi na 160-tisíc ton. V poslednej cukrovarníckej sezóne pritom slovenské cukrovary vyrobili 168-tisíc ton cukru.
Cieľom reformy je, aby sa postupne znížili ceny cukru pre spotrebiteľov. Jej odporcovia sú však presvedčení, že ceny, naopak, vzrastú, pretože poškodení výrobcovia do nich zahrnú všetky straty. Najviac poškodené budú krajiny na juhu Európy, ale aj noví členovia EÚ. Tí doplatia hlavne na neskoršie pristúpenie k únii, keďže v prípade znižovania vývozných kvót mali staršie členské štáty pôvodné kvóty vysoké a majú z čoho odkrajovať.
Zatiaľ čo tento scenár desí Belgičanov a iné menšie štáty EÚ, kde náklady na produkciu cukru patria medzi tie vyššie, omnoho spokojnejší sú farmári a cukrovary z krajín ako Brazília, Austrália a Thajsko. Tie podali v minulom roku EÚ sťažnosť na pôdu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) s tým, že vysoké dotácie únie obmedzujú voľný trh. Tieto krajiny produkujú podľa denníka The Wall Street Journal Europe cukor za nepomerne nižšie náklady, je to najmä prípad najväčšieho producenta cukru na svete, Brazílie. WTO by o žalobe mala rozhodnúť v októbri, podľa spomínaných krajín však EÚ zjavne reaguje už dopredu na pravdepodobný výrok organizácie.
Brazília, Thajsko a Austrália vyrábajú cukor najmä z cukrovej trstiny, čo náklady na produkciu znižuje. Brazília, samozrejme, reformu podporila a ako uviedol jej minister poľnohospodárstva Roberto Rodriguez, výpadok dodávok cukru z krajín EÚ bez problémov nahradí z väčšej časti sama. Podporu vyjadrila aj Austrália, no ako uviedla agentúra Reuters, reforma nejde podľa Canberry dostatočne ďaleko. Austrália sa domnieva, že reforma nezlepší prístup lacnejším producentom cukru na trhy EÚ a neobmedzí ďalšie priame či nepriame dotácie Bruselu.
V rámci štátov EÚ sú celkom spokojní Briti, kde náklady na produkciu cukru nepatria medzi najvyššie. Šanca sa podľa BBC po ústupe z trhov zo strany Belgičanov, Fínov, Grékov či Talianov dáva najmä producentom z Anglicka a z firiem hlavne British Sugar. Naopak, ako uviedla pre agentúru Bloomberg investičná banka Merrill Lynch, najväčším európskym producentom cukru ako Südzucker, Tate & Lyle a Danisco môže plán zredukovať zisky v najbližších troch rokoch až o 30 percent. Hlavu v smútku má aj Švajčiarsko. Podľa Neue Zürcher Zeitung totiž reforma trhu s cukrom bude vďaka dohode tejto nečlenskej krajiny s EÚ (tá sa ešte len bude podpisovať) platiť aj vo Švajčiarsku. Na jej základe musí aj Bern znížiť tak ceny cukru, ako aj vývozné dotácie.
Návrh EÚ čelí opozícii aj zo strany rozvojových krajín, hoci práve chudobné krajiny poukazovali na problémy, ktoré im spôsobovali vysoké dotácie pre európskych farmárov. Mnohé z týchto štátov ako Malawi, Maurítius či Bangladéš však ťažili z podporného programu EÚ, ktorý poskytoval farmárom zo 49 najchudobnejších štátov preferenčný prístup na jej trhy. Chudobní farmári dostávali za tonu cukru 497 eur, zatiaľ čo svetové ceny dosahovali 169 eur/tona. Vďaka programu mohli mnohé štáty financovať výstavbu škôl, ciest a iných projektov, čo sa teraz skomplikuje. Program síce ostane v platnosti, no za tonu cukru dostanú už len 329 eur.
Reforma teraz možno zvýši záujem o komerčné pestovanie geneticky modifikovaných plodín. Podľa britských vedcov totiž GM-cukrová repa, ktorá vďaka odolnosti proti škodcom nevyžaduje také náklady na ošetrovanie, môže znížiť celkové náklady na svoju produkciu. A práve produkčné náklady v súčasnej situácii rozhodujú.
Liberalizácia trhu s cukrom sa môže zmeniť na anarchiu
"Návrh na zmenu cukrového režimu obsahuje veľa otázok, málo odpovedí a predstavuje veľké riziko," uviedol výkonný riaditeľ Slovenského cukrovarníckeho spolku Róbert Straka. Je v ňom podľa neho množstvo naznačených, ale nedopovedaných vecí. "Ak sa tieto diery neodstránia, liberalizácia trhu s cukrom sa môže zmeniť na anarchiu s fatálnym dosahom na celý sektor. Môže to privodiť koniec cukrovarov a pestovateľov repy na Slovensku," varoval Straka. Navrhované zníženie cien podľa Straku nič nerieši, pretože nie je jasné, čo bude s kvótami, ochranou vnútorných hraníc EÚ, kompenzáciami pestovateľom, podporou exportu či odvetví využívajúcich cukor. "Ako bude vyzerať podpora exportu, na ktorú si dotácie tvorili repári a cukrovarníci produkčnými odvodmi? Nebola to subvencia zo štátneho rozpočtu, ako si mnohí myslia, ale od finálneho spotrebiteľa, ktorý ju zaplatil v cene," dodal Straka.
Najväčší producenti a konzumenti cukru na svete
Producenti (podľa ročnej produkcie)
Brazília
India
Čína
USA
Austrália
Mexiko
Francúzsko
Thajsko
Nemecko
Pakistan
Konzumenti (podľa spotreby cukru na obyvateľa)
Izrael
Belize
Trinidad a Tobago
Kuba
Barbados
Brazília
Svazijsko
Kostarika
Malta
Island
Zdroj: Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo