Nadnárodné energetické koncerny sa nezaujímajú len o privatizáciu teplární v najväčších mestách, ale aj o lokálnu tepelnú energetiku. Napríklad francúzskej Dalkii zverili svoje tepelno-technické zariadenia mestá Senec, Vráble, Brezno, Poprad a Kráľovský Chlmec i bratislavská mestská časť Dúbravka. Francúzi s nimi vytvorili spoločné podniky, ktoré dostali do dlhodobého prenájmu technické zariadenia tepelných hospodárstiev.
Nie všade sú však investori vítaní. Podobný model ako v spomínaných mestách Dalkia chcela uplatniť aj v Kežmarku. Pod Tatrami však jej záujem narazil nielen na odpor radnice a Mestského podniku bytového hospodárstva (MPBH), ale i poslancov mestského parlamentu.
"Pred podaním návrhu sme si v MPBH urobili technický audit. K zariadeniam nás však fyzicky nepustili, informácie sme preto čerpali z verejne dostupných zdrojov. Audit preukázal potrebu investícií a všeobecnej obnovy," tvrdí obchodný riaditeľ Dalkie pre verejný sektor Ľuboš Kertész. Investície odmietol špecifikovať, no podľa neho obnoviť treba najmä kotly, komíny a čerpadlá.
Návrh Dalkie pritom podľa Kertésza uvoľňuje samospráve ruky na ďalšie rozvojové projekty. "Tepelné hospodárstvo by sme pätnásť rokov spravovali bez mestských investícií, a potom by sme mestu majetok vrátili minimálne v rovnakom, ak nie v lepšom stave," dodal Kertész.
"Strategického investora nepotrebujeme. U nás to funguje a rozvoj zvládneme vlastnými silami," informoval HN primátor Kežmarku Igor Šajtlava, ktorý v novembri vetoval uznesenie zastupiteľstva o založení spoločného podniku Kežmarku a Dalkie so štvrtinovým podielom mesta na dvojmiliónovom základnom imaní správcovskej spoločnosti. Aj riaditeľ MPBH Marián Bešenej tvrdí, že investície na rozvoj si podnik dokáže zabezpečiť z vlastných zdrojov. "Len z odpisov majetku si vieme zabezpečiť za pätnásť rokov 60 miliónov korún na investície," zdôraznil.
Dalkia to spochybňuje. "Z odpisov nebudú mať dosť zdrojov. Len na obnovu kotlov budú v dohľadnom čase potrebovať 20 až 25 miliónov korún," reagoval obchodný riaditeľ francúzskej firmy.
Mestský podnik sa spolieha na odpisy
Riaditeľ Bešenej tvrdí, že MPBH nepotrebuje investora. "V cene tepla sú zohľadnené aj štvormiliónové odpisy tepelného hospodárstva. Sú to vlastné zdroje pre investície. Tieto zdroje budú v budúcnosti stačiť na rekonštrukciu a modernizáciu podniku. Nie je preto potrebný vstup investora. Okrem toho v cene tepla sú zahrnuté aj náklady na opravy, údržbu a revízie za vyše tri milióny korún. Zisk v prípade spoločnosti s väčšinovou účasťou mesta bude možné použiť na investície do tepelného hospodárstva podľa rozhodnutia majoritného vlastníka," povedal. Od budúceho roka už mestské tepelné hospodárstva v SR nebudú môcť fungovať ako príspevkové organizácie, ale musia sa pretransformovať na inú právnu formu. Podľa Bešeneja transformácia na obchodnú spoločnosť MPBH pomôže. Nová firma nebude zaťažovaná stratou z bytového hospodárstva, ktorá nie je v plnej výške pokrytá nájmom.
Na opakovanom zasadnutí už poslanci neprelomili odpor vedenia mesta a zvyšku zastupiteľstva -- transformáciu MPBH -- oddialili na budúci rok. "Do polovice marca budeme mať výsledky nezávislého auditu, ktorý ukáže prípadné rezervy i potrebu investícií. Až potom by sme eventuálne vyhlásili verejnú súťaž," dodal Šajtlava.
Podľa primátora konkurenčný návrh na transformáciu kežmarskej tepelnej energetiky podal aj riaditeľ MPBH Bešenej. "Sprvoti navrhoval eseročku s výhradným vlastníctvom, neskôr ponúkol mestu 70 percent. Finančná komisia zamietla aj jeho návrhy. Až potom prišla Dalkia," povedal.
Radnica sa bojí rastu cien, tie v súčasnosti dosahujú 528 korún za gigajoul. Preto podľa primátora odmietli vytvorenie spoločného podniku s Dalkiou. "V budúcom roku by sme určite ponechali ceny na terajšej úrovni, potom by sme sa prispôsobili regulačnému úradu a pohybovali sa na úrovni povoleného zisku 25 korún za gigajoul," uviedol Kertész.
Senec si spoluprácu s Dalkiou pochvaľuje. Francúzska firma spravuje tepelno-technické zariadenia v tomto mestečku pri Bratislave od roku 1993. "Po vstupe urobili rekonštrukciu, sme s nimi maximálne spokojný," povedal prednosta úradu Henrich Polakovič s tým, že ani rast cien nebol dramatický. "Kým nezačal ceny energií schvaľovať regulačný úrad, boli najnižšie v okrese," dodal. V Senci platia za gigajoul asi 600 korún.
V Brezne je Dalkia od konca roku 2003. Zariadenia mestského vykurovania dostala do správy na 20 rokov. "Nemáme toľko problémov ako predtým. No ceny išli hore, ľudia aj šomrú a začínajú si robiť svoje kotolne. Platiť treba veľa, veď sme medzi horami a kúriť treba aj deväť mesiacov v roku," povedala Eleonóra Nepšinská z oddelenia správy majetku mesta. Podľa hovorkyne Dalkie Silvie Stránskej v roku 2003 platili Brezňania takmer 468 korún za gigajoul, o rok neskôr o necelých 30 korún viac a od tohtoročného septembra necelých 600 korún.