Bývalý prezident niekdajšej siedmej najväčšej spoločnosti v USA Enron, Jeffrey Skilling (52), pôjde do väzenia na 24 rokov. Okrem toho musí zaplatiť 45 miliónov dolárov, v prepočte 1,3 miliardy korún, ako odškodné pre investorov, ktorí pri kolapse Enronu stratili miliardy dolárov. Pritom v rokoch 2000 až 2001 predal akcie firmy za 63 miliónov dolárov.
Sudca Sim Lake zatiaľ povolil Skillingovi pobyt na slobode, no musí sa zdržiavať doma a na členku má upevnený elektronický monitorovací systém. Vo väznici sa má prihlásiť v priebehu 90 dní.
Do tretice všetko najhoršie
Už v máji tohto roka ho podľa agentúry AP uznal súd v Houstone vinným v 19 bodoch žaloby, medzi ktoré patrili podvod, sprenevera financií, sprisahanie, zneužitie informácií v hospodárskom styku či klamanie audítorov. Výsledkom bol krach koncernu, ktorý tisícom ľudí zobral prácu a celoživotné úspory.
Vysoký trest pre Skillinga sa vo všeobecnosti očakával. Podľa Houston Chronicle na jednej strane sa sudca držal federálneho zákona, ktorý hovorí, že človek zodpovedný za škody pre investora presahujúce 80 miliónov dolárov, musí dostať minimálne 20-ročný trest. Na druhej strane podľa väčšiny pozorovateľov si Skilling "odskákal" to, že z troch hlavných zodpovedných za krach Enronu mu bol trest vymeraný ako poslednému a osud prvých dvoch mu do karát nenahral.
Obetný baránok?
Výšku jeho trestu nemalou mierou ovplyvnila smrť šéfa Enronu Kennetha Laya a nečakane nízky trest jeho kolegu, bývalého hlavného finančníka Andrewa Fastowa. Tak Skilling, ako aj Lay a Fastow, zakrývali dlhy a nadhodnocovali majetok Enronu, čo viedlo k jeho pádu. Lay však unikol spravodlivosti po tom, čo začiatkom júla zomrel a Fastow sa stal zasa hlavným svedkom obžaloby.
"Teoreticky smrť Kennetha Laya a priznanie Andrewa Fastowa nemali mať vplyv na výšku trestu pre Jeffreyho Skillinga, no nedá sa obísť fakt, že toto prenieslo prakticky všetku vinu za pád firmy na jeho plecia," povedal bývalý federálny prokurátor Robert Mintz.
V ostatných rokoch sa tresty za firemné podvody v USA mimoriadne sprísnili. Zatiaľ čo pred pár rokmi by za rovnaké podvody dostali iba podmienku či pokutu, teraz môže aj prvýkrát trestaný manažér dostať doživotie.
Spolupráca pomáha
Skillingov osud navyše jasne demonštruje, ako je dôležité spolupracovať s vyšetrovateľmi a so súdmi, najmä v USA. Azda nikdy neboli hviezdy také naklonené udávaniu kolegov ako teraz. Príkladom je práve Fastow. Ten priznal všetko, čo sa mu kládlo za vinu a vyšetrovateľom pomohol zistiť všetky machinácie vo firme.
Práve on udal Skillinga a Laya a stal sa hlavným svedkom obžaloby. Spolupráca sa mu podľa Wall Street Journal Europe vyplatila -- dostal sympatických šesť rokov za mrežami, zatiaľ čo všetci očakávali aspoň desať. Naopak, Skilling nepriznal nič, proti obvineniam sa bránil, čo ho doteraz už stálo milióny dolárov.
Chronológia kauzy Enron
August 2000 -- Akcie firmy na burze dosiahli historických 90,56 dolára
Október 2001 -- Enron oznámil štvrťročnú stratu, za vinníka označili Fastowa
November 2001 -- Enron priznal nadhodnocovanie výsledkov o vyše 600 mil. dolárov
December 2001 -- Bankrot
Začiatok januára 2002 -- Americké ministerstvo spravodlivosti oznámilo začatie vyšetrovania
Január 2002 -- Audítorská firma Arthur Andersen pripustila spoluprácu na účtovných podvodoch
Koniec januára 2002 -- Lay odstúpil
Február 2002 -- Zamestnanci Enronu, ktorí prišli o úspory, zažalovali zamestnávateľa
Október 2002 -- Fastow bol obvinený zo 78 trestných činov
September 2003 -- Bývalý pokladník Ben Glisan jr. dostal päť rokov
Január 2004 -- Fastow priznal vinu
Február 2004 -- Skilling bol obvinený z podvodu a ďalších trestných činov
Júl 2004 -- Laya obvinili z 11 trestných činov
Jún 2005 -- Citigroup a J.P. Morgan vyplatili vyše 4,2 miliardy dolárov, aby odvrátili žaloby za účasť na podvodoch
Máj 2006 -- Porota v Houstone uznala Laya a Skillinga vinnými
Júl 2006 -- Lay zomrel na zlyhanie srdca
September 2006 -- Fastow dostal šesť rokov
Október 2006 -- Skilling dostal 24 rokov