Ceny domov a bytov po celých USA prudko stúpajú a v dôsledku hurikánu Katrina zároveň rastú aj ceny ropy. Podľa najnovších štatistických údajov sa životné náklady v septembri zvýšili o 1,2 percenta, čo predstavuje najvyšší vzostup za posledných 25 rokov. Podľa denníka Die Welt sa aj bez zohľadnenia nákladov na energiu a potraviny úroveň cien zvyšuje už niekoľko mesiacov a zodpovedný je za to práve trh s nehnuteľnosťami.
Rodinní špekulanti
Cena štvorcového metra v posledných piatich rokoch stúpla v priemere o 50 percent, na Havaji a v Nevade dokonca o 80 percent. Na americkom realitnom trhu zavládla zlatá horúčka a národ vlastníkov bytov sa stáva špekulantmi. Desaťtisíce rodín predávajú svoje domovy, aby z vysokých cien vyťažili čo najviac. Podľa informačnej služby Grant's predaje nehnuteľností medzičasom tvoria 17 percent celkového objemu transakcií v národnom hospodárstve. Na porovnanie -- za posledných desať rokov to bolo len osem percent.
Washingtonské štátne Centrum pre bytovú politiku varuje, že vlastné bývanie začína byť nesplatiteľné dokonca aj vo vidieckych oblastiach. HypoVereinsbank vo svojej štúdii zistila, že na to, aby si Američan mohol dovoliť priemerný byt, musí zarábať o 30 percent viac než v minulom roku.
Ekonómovia to označujú za špekulatívnu bublinu. "Všetko tomu nasvedčuje," tvrdí profesor Yaleskej univerzity Robert J. Shiller. "Ľudia sa navzájom prekonávajú s úplne iracionálnymi cenami, pretože majú strach, že by boli ukrátení." Podľa prieskumu denníka USA Today tri štvrtiny popredných ekonómov považujú realitný trh za prehriaty a ozývajú sa aj prvé varovné hlasy, ktoré očakávajú prasknutie tejto bubliny najneskôr na jar budúceho roka. Aj prezident Federálneho rezervného systému Alan Greenspan upozorňuje, že "cenová špirála ohrozuje stabilitu nášho národného hospodárstva". Podobne sa Greenspan vyjadroval aj v roku 1996, keď išlo o akcie internetových spoločností.
Falošná istota
Najväčšie riziko takejto špekulatívnej bubliny spočíva v tom, že špekulanti sa utápajú vo falošnej istote. "Mnohé domácnosti považujú rast hodnoty ich domov za pevnú súčasť svojho príjmu," hovorí šéfekonóm investičnej banky Goldman Sachs William Dudley. Inými slovami, Američania sa cítia bohatšími, než v skutočnosti sú. A dôsledok? Domácnosti sa čoraz viac zadlžujú.
No aj pri kúpe domu alebo bytu sa Američania výrazne zadlžujú. Medzičasom každý piaty Američan investuje do bývania s pomocou 90 percent cudzieho kapitálu. Vysoké ceny nehnuteľností spôsobili aj pokles tradične nízkej dvojpercentnej miery úspor na historicky rekordné minimum: mínus 0,60 percenta. Pritom miera úspor v USA je jedna z najnižších vo svete, napríklad Nemci si na účty odkladajú 11 percent disponibilného príjmu.
Mnohé domácnosti až po krk trčia v dlhoch a Greenspan na tom nesie svoj podiel viny. Svojou expanznou peňažnou politikou a k tomu patriacimi nízkymi úrokovými sadzbami sa postaral o to, že banky dávali úvery s historicky najnižšími úrokmi. Napríklad úroky pre 30-ročné hypotéky nedosahujú ani šesť percent. Navyše úver dostal prakticky každý žiadateľ, ako 82-ročný dôchodca Dick Kuck z Idaho. Jeho banka mu totiž schválila 30-ročný úver na kúpu domu v hodnote nad 250-tisíc dolárov.
Doplatia všetci
Ak táto bublina praskne, mnohí Američania sa pod váhou dlhov "rozsypú", pretože finančné záväzky presiahnu hodnotu ich domu. Goldman Sachs odhaduje, že tento efekt môže zbrzdiť rast amerického hospodárstva o tri percentá. To pocíti prakticky celý svet, pretože pre mnohé krajiny sú USA najdôležitejším exportným trhom, napríklad Nemecko tu vlani predalo tovar za 64 miliárd eur.
Greenspan oznámil, že úverovú činnosť bánk zabrzdí zvýšením úrokových sadzieb. Pritom však centrálna banka musí postupovať nanajvýš opatrne. Keby úroky zvýšila príliš rýchlo, mohlo by to ochromiť vnútorný dopyt a spôsobiť výrazný prepad súkromnej spotreby, ktorá je hnacou silou amerického hospodárstva.
Na druhej strane však mnohí malí podnikatelia dúfajú, že bublina praskne. Napríklad Robert Campbell zo San Diega, ktorý zarába na investíciách rôzneho druhu. Tentoraz si od známych požičal celkovo tri milióny dolárov, aby kúpil pozemok v texaskom Austine. Campbell počíta s tým, že po prasknutí bubliny budú musieť mnohé vysoko zadlžené rodiny predať svoje domy a presťahovať sa do lacnejších oblastí. Podľa neho je Austin presne tou správnou lokalitou na nový začiatok.
Dve strany vývoja trhu nehnuteľností
Kým ceny nehnuteľností v Nemecku sa pohybujú zhruba na úrovni roka 1971, v ostatných západných štátoch dosahujú rekordy, hoci nie také extrémne ako v USA. Investičná banka Morgan Stanley odhaduje, že bublina sa vytvorila v 25 percentách najdôležitejších rozvinutých krajín.
Ekonómovia označujú za znepokojujúcu situáciu v Španielsku, kde ceny v 1. polroku stúpli v priemere o 16 percent a v prípade starších nehnuteľností až o 19 percent. Španielsko je závislé od stavebnej a realitnej bubliny, ktorá tvorí polovicu hospodárskeho rastu. Ekonomický časopis Economist predpovedá neskorší prepad cien o 30 percent. Bublina komplikuje aj život Číny, pretože ceny domov tu od roku 1998 vzrástli zhruba o 20 percent aj napriek tomu, že stavebný sektor zažíva prudký rozmach a ponuka nehnuteľností narastá. Najdrahšie bývanie je v Pekingu a Šanghaji.
Naproti tomu vo Veľkej Británii už z bubliny uniká vzduch. Centrálna banka už zvýšila úrokové sadzby a vďaka tomu ceny nehnuteľností v auguste klesli prvýkrát po niekoľkých mesiacoch. Stavebné sporiteľne zaznamenali menej žiadostí o nové úvery. Podobný vývoj nastal aj v Austrálii, kde dlhé roky stúpajúce ceny bytov a domov v Sydney a Melbourne klesli o viac než desať percent.