Zmenené návyky slovenských spotrebiteľov zredukovali tržby potravinárskych firiem. Nárast nezamestnanosti a menej finančných prostriedkov vo vreckách obyvateľov sú jedny z dôvodov januárového poklesu v tomto segmente. Podľa Štatistického úradu sa medziročná miera tržieb znížila až o 13,2 percenta. Okrem silného eura sa pre výrobcov stáva vážnym problémom aj nákupná turistika, ktorej nahráva nižšia sadzba DPH na základné potraviny v okolitých štátoch.
Zmenili sme chute
"Podľa môjho názoru, vývoj v sektore potravinárstva od začiatku tohto roka je spôsobený zmenami správania účastníkov trhu najmä v dôsledku svetovej finančnej a hospodárskej krízy," hovorí Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Nižšia kúpyschopnosť zákazníkov, ktorá sa prejavila ako dôsledok stúpajúcej nezamestnanosti, začala meniť obsah spotrebiteľského koša. Podľa Ľubomír Drahovského z agentúry na prieskum trhu Terno začína zákazník viac selektovať, pričom uprednostní diskontný predaj. "Môže sa stať, že budú viac uprednostňované potraviny, ktoré zabezpečujú prežitie na úkor zdravých a kvalitných potravín," potvrdil Drahovský. Výrobcovia sa preto začali orientovať svoju výrobu na lacnejšie potraviny. "Kým rok 2008 sa pre obchod vyznačoval rekordnými hospodárskymi výsledkami, v januári 2009 sa situácia začala meniť. Na túto skutočnosť musia podniky potravín reagovať a prispôsobiť sa dopytu, pričom hľadajú nové trhy na umiestnenie svojich výrobkov," vysvetľuje Halgašová.
Euro tlmí export
Výrazný pokles zaznamenal aj Anton Fabuš, majiteľ rovnomennej firmy Fabuš, ktorá prevádzkuje sieť predajní s mäsom po celom Slovensku. "Na západnom Slovensku sme v našich obchodoch zaznamenali menšie tržby o 10 percent, pričom na východe to bolo až 40 percent," hovorí Fabuš
Problém nastal aj na exportných trhoch okolitých krajín, ktoré nemajú zavedené euro. "Pokles kurzu národných mien v týchto štátoch spôsobuje stratu na zazmluvnených cenách v priemere až 30 percent," varuje Halgašová.
Podľa Drahovského objavuje výhody takýchto nákupov čoraz viac našincov. "Nižšie ceny v rozpätí od 15 do 20 percent sa dajú dosiahnuť aj pri nákupe potravín v Česku a Poľsku. V týchto dvoch krajinách je tento trend ešte posilnený aj faktom, že na základné potraviny platí znížená sadzba DPH," tvrdí Drahovský. Podľa neho na takéto nákupné správanie najviac doplácajú slovenské obchody a hypermarkety, ktoré ležia do 50 kilometrov od hraníc.
DPH v ohrození
Kvôli preferovaniu nákupov v zahraničí môže štát v priebehu tohto roku prísť až o 400 miliónov eur. Tvrdia to predstavitelia Zväzu obchodu a cestovného ruchu, podľa ktorých je očakávané zníženie výberu dane z pridanej hodnoty veľmi reálnou hrozbou. Podľa generálneho sekretára Jozefa Orgonáša na slovenských obchodníkov číha i ďalšia nástraha. Kvôli cezhraničným nákupom totiž v priebehu tohto roku očakávajú výpadok tržieb, ktorý by sa mal pohybovať v rozpätí od 1,5 do 2 miliárd eur. Jednou z príčin je podľa neho i to, že v okolitých štátoch majú na potraviny nižšiu sadzbu DPH.
"My si uvedomuje, že narušenie jednotnej sadzby DPH by bolo nesystémovým riešením. Momentálne je však veľmi výnimočná situácia, ktorá si vyžaduje aj neštandardné riešenia. Jedným z nich by malo byť i zníženie sadzby DPH na základné potraviny," uviedol pre HN Orgonáš. Ideálnym riešením by podľa neho bolo zníženie zo súčasných 19 na 10 percent. Obchodníci budú pri presadzovaní tejto agendy postupovať spolu s výrobcami potravín. "V súčasnosti pripravujeme spoločnú výzvu obchodníkov a potravinárov, v ktorej vyzveme predstaviteľov štátu, aby podporili zníženie sadzby DPH na základné potraviny o deväť percent," dodal Orgonáš. Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Vladimíra Chovana sa "budeme zbytočne tváriť, že 19-percentná DPH nám zabezpečí príjem do štátneho rozpočtu, keď ľudia nakupujú v inom štáte a odvádzajú ju tak inému štátu."
Miroslav Hargaš, Norbert Vrabec