Výsledkom hospodárenia Železníc Slovenskej republiky je za prvých desať mesiacov tohto roka zisk viac ako 20 miliárd korún. Pod vysoký zisk Železníc Slovenskej republiky sa podpísalo najmä plnenie opatrení plánu konsolidačnej funkcie. Vďaka nemu boli k prvému januáru tohto roka prevzaté do štátneho dlhu, a tým zaúčtované v danom objeme do výnosov ako odpustenie záväzku úvery vo výške 20,4 miliardy korún.
V porovnaní s plánom Železnice Slovenskej republiky vykázali lepší hospodársky výsledok o 835 miliónov korún. Spoločnosť, ktorá je správcom železničnej dopravnej cesty pre osobnú a nákladnú železničnú dopravu, čerpala oproti plánu nižšie náklady o 558 miliónov korún a dosiahla výnosy nižšie o 277 miliónov korún.
Šetrili na nákladoch
"Prijali sme opatrenia na úsporu výdavkov v oblasti obstarávania investícií z vlastných zdrojov a úsporné opatrenia v spotrebe materiálu a ostatných služieb," povedal včera generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Dalibor Zelený.
Medzi najdôležitejšie úlohy Železníc Slovenskej republiky podľa neho patrí modernizácia železničných tratí na úseku Bratislava -- Žilina -- Košice a Čierna nad Tisou, ako aj úseku zo Žiliny po poľskú hranicu, ktoré sú súčasťou európskeho koridoru. Patrí medzi ne výmena koľajníc, zabezpečovacích a oznamovacích zariadení, ako aj vybudovanie nových nástupísk. Na jeseň tohto roka podnik inicioval projekt revitalizácie železničných staníc.
Na výstavbu európskeho koridoru bude firma čerpať do roku 2013 finančné prostriedky vo výške 1,4 miliardy eur, okolo 46,5 miliardy korún aj z fondov Európskej únie. Podnik plánuje výrazne zvýšiť investície do svojho prekladiska v Čiernej nad Tisou a kontajnerového prekladiska v Žiline.
"Veľmi opatrne budeme pristupovať k revitalizácii železničných staníc. Najskôr vytvoríme vzorové zmluvy, aby nijakým spôsobom nemohlo dôjsť k manipulácii so štátnym majetkom," poznamenal na včerajšej tlačovej konferencii Zelený.
Správca železničnej dopravnej cesty nechcel komentovať výstavbu širokorozchodnej trate, ktorá by podľa posledných odhadov mala stáť okolo sto miliárd korún. Na otázku týkajúcu sa tohto projektu šéf železníc odpovedal: "Projekt širokorozchodnej trate zastrešuje ministerstvo dopravy a naň sa musíte obrátiť s otázkami o jeho uskutočniteľnosti. Železnice Slovenskej republiky sú doň zapojené len ako spoločnosť spravujúca dopravnú cestu." Vzápätí však konštatoval, že naše existujúce trate sú v súčasnosti využité len na 30 percent, pričom je snahou firmy ich efektívnosť a využiteľnosť zvýšiť. "Po štúdii uskutočniteľnosti každého projektu je potrebné položiť si otázku, čo sa po tejto trati bude prepravovať."
Počet osôb prepravených po železnici v súčasnosti klesá a ani nárast prepraveného nákladu nie je taký vysoký ako sa pôvodne očakávalo.
Koľajnice sú stále drahé
"Cena za železničnú cestu pre nákladnú dopravu je na Slovensku najvyššia v Európe a náklady železničných dopravcov sú u nás dva a pol až trikrát vyššie ako cestných dopravcov," tvrdí Zelený.
V Česku štát prispieva na železničnú dopravnú cestu asi polovicou financií potrebných na jej správu a údržbu, u nás tvorí štátny príspevok asi 25 percent potrebných financií. "Podmienky pre železnice sú na Slovensku diskriminujúce, keďže náklady na údržbu tratí sú u nás asi štyrikrát nižšie ako v Rakúsku, kde je železničná doprava o polovicu lacnejšia," dodal na záver šéf Železníc Slovenskej republiky.
StoryEditor