StoryEditor

Chorváti obmedzili únii rybolov

02.01.2008, 23:00

Napriek ostrým protestom Európskej únie Chorvátsko od 1. januára rozšírilo platnosť svojho ochranného rybolovného pásma aj na členské štáty Európskej únie. To sa v najväčšej miere dotkne rybárov zo Slovinska a z Talianska.
Ako informovali chorvátske noviny Večernji List, komisár pre otázky rozšírenia Olli Rehn varoval Záhreb, že si krajina tak môže skomplikovať vstup do Európskej únie, ktorej členom by sa mala stať okolo roku 2010. "Obmedziť vstup do rybolovného pásma členom únie povedie k nepriaznivým dôsledkom," varoval Rehn.
Tankery ohrozujú turizmus
Chorvátske pásmo zahŕňa podľa BBC 57-tisíc štvorcových kilometrov z Jadranského mora. Pásmo je síce v platnosti už roky, no na členské štáty Európskej únie sa po dohode Záhrebu s Bruselom od roku 2004 nevzťahovalo.
Ako jeden z dôvodov zdôrazňuje Záhreb ochranu pobrežia, ktoré je základom turistického ruchu, hlavného zdroja devízových príjmov v Chorvátsku. Ako pre Reuters povedal bývalý poslanec Tonči Tadič, satelitné snímky poukázali na približne 250 prípadov únikov ropných látok z tankerov do mora ročne.
Druhý a výraznejší problém je však rybolov. Rybári zo susedných štátov doteraz lovili po celom Jadrane bez kontroly, nesmeli iba do úzkeho pásma chorvátskych teritoriálnych vôd, ktoré sa končia 16 km od pobrežia Chorvátska.
Lovili ryby dynamitom
Práve rozsah talianskeho výlovu v chorvátskej polovici Jadranského mora je hlavnou príčinou rozhodnutia Záhrebu, ktorý tým riskuje narušenie vzťahov s Bruselom.
Ako informovala agentúra Reuters, podľa chorvátskych štatistických úradov Taliani vylovia v Jadranskom mori ročne približne 300-tisíc ton rýb, zatiaľ čo Chorváti okolo 30-tisíc. Slovinský výlov sa pohybuje okolo 3-tisíc ton rýb ročne. Vysoký výlov pripúšťa aj únia, i keď jej stránka euobserver hovorí o 200-tisíc, 20-tisíc, respektíve 2-tisíc tonách vylovených rýb. Finančné straty Chorvátov v dôsledku talianskeho výlovu sa však pohybujú približne v rovnakých číslach -- okolo 320 miliónov eur (10,8 miliardy Sk) ročne.
"Ich nekontrolovateľný výlov devastuje celé rybie populácie v Jadranskom mori," sťažujú sa Chorváti.
Podľa jedného z rybárov z Umagu Daniela Koleča, Taliani v chorvátskej polovici Jadranu lovia s veľkými vlečnými sieťami, ktoré ničia morské dno. "Doteraz tu bol hotový divoký západ, žiadna regulácia, žiadne pravidlá, žiadna kontrola," súhlasí s Kolečom ďalší z rybárov Danilo Latin. Ako dodal, rybári "si mohli robiť, čo chceli, vrátane lovu s dynamitom".
Slovincom, preberajúcim práve od 1. januára tohto roka na pol roka predsedníctvo v únii, prekáža zasa nedoriešené vytvorenie hraničnej línie na mori medzi obomi štátmi. Rozhodnutie Záhrebu vyhlásiť ekologickú a rybolovnú zónu považujú za "narušenie svojej národnej suverenity".
Oba štáty vznikli v roku 1991 po odtrhnutí sa od Juhoslávie, dodnes však nedokázali vyriešiť problémy s hranicami na súši či na mori a Slovinsko s pár kilometrami pobrežia žiada, aby malo prístup do medzinárodných vôd.
Podľa euroobservera aj Slovinci a Taliani majú vlastné pásma, no Chorvátsko v snahe o pristúpenie k únii v roku 2004 súhlasilo, že to jeho sa na EÚ vzťahovať nebude, kým sa nedohodne s úniou na zmluve o rybolove. Protesty chorvátskych rybárov ho však dotlačili rozhodnutie od tohto roka zmeniť.
Brusel sa teraz bude snažiť Záhreb presvedčiť, aby rozhodnutie zmenil, musí však počkať na vytvorenie novej vlády, ktorú sa od 25. novembra, keď sa konali parlamentné voľby, doteraz nepodarilo zostaviť. Jej vytvorenie sa očakáva v druhej polovici januára.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
06. december 2022 02:24