Občianske združenie ArTUR združuje odborníkov, no rozšíriť obzory si môžu aj nadšenci a sympatizanti.
Ako ďaleko sa dostali alternatívne materiály v našom stavebníctve? Dôverujú im Slováci?
Pred piatimi rokmi som mala ešte obavu z toho, že Slováci sú takí konzervatívni, že im bude veľmi dlho trvať, kým pochopia, aký význam majú prírodné materiály a kým im začnú znovu dôverovať. Našťastie som sa mýlila. Ľudí, čo začínajú vyhľadávať alternatívne materiály, je čoraz viac. Určite tomu pomáha aj internet, kde si ľudia nájdu okrem iného aj zahraničné informácie a spoľahnú sa na svoj úsudok, nie na reklamy. Jediné, čo zaostáva, je ponuka a výroba. Napríklad v Česku a v Maďarsku vedeli rýchlejšie zareagovať a chopiť sa príležitosti byť medzi prvými na trhu s hlinenými výrobkami, ale aj s prírodnými izoláciami. My sme teraz v mnohom odkázaní na dovoz zo zahraničia.
Existujú spoľahlivé štúdie, ktoré skúmajú trvácnosť týchto materiálov, alebo ide skôr o experiment?
Dá sa povedať, že mnohé alternatívne materiály sú vlastne našimi tradičnými materiálmi, ktoré boli u nás stáročia používané, ako je drevo, hlina a podobne. V súčasnosti ešte stále jedna tretina ľudí na svete býva v hlinených domoch, a koľko storočných hlinených domov je aj na Slovensku! Tie domy nezničil čas, ale nedbalosť ľudí alebo iné morálne požiadavky na stavbu. Samozrejme, že aj priemyselne upravované prírodné materiály sa testujú, takže trvanlivosť je zaručená, no na hlinu používanú z miesta stavby a na slamu by mali byť vypracované odporúčacie normy, ktoré v našej krajine zatiaľ chýbajú, hoci na hlinu československé normy existovali. Zatiaľ sa však dá siahnuť po normách a testoch robených napríklad v Nemecku.
Kde sa neodporúča použiť nekonvenčné materiály a v akých prípadoch sú, naopak, ideálne?
Vo všeobecnosti slama a hlina ako konštrukčný materiál nie sú vhodné na stavbu výškových budov, inak sa tieto materiály dajú použiť takmer všade. Je však potrebné použiť ich správne. Napríklad hlinená omietka v exteriéri v našich podmienkach nie je vhodná, no ak ju zabezpečíte proti dažďu veľkým previsom strechy, vtedy sa môže použiť. Alebo ak v záplavovej oblasti vyriešite zakladanie stavby tak, že podlaha domu a hlinené alebo slamené múry budú zdvihnuté nad terén, je to zase riešenie adekvátne tomu prostrediu.
Ako je to s legislatívou? Prípadne sú stavby financovateľné hypotékou?
Táto otázka sa týka skôr toho, u nás najalternatívnejšieho materiálu, a teda slamených balov, pretože zatiaľ u nás nie sú regulatívy na ich použitie. Zatiaľ som nepočula, že by boli u nás problémy s kolaudáciami, nie je to tak ani v Česku. Čo sa týka hypotekárnych úverov, to asi závisí od jednotlivého prípadu, ale bolo by v každom prípade dobré, ak by nejaká banka začala stavať svoj imidž na podpore ekologickej výstavby a začala zvýhodňovať ľudí, čo stavajú z alternatívnych materiálov a domy v pasívnom štandarde.