Investície najväčších štátnych a nadnárodných ropných spoločností vo svete presiahnu aj v tomto roku obriu sumu. Napriek nižším cenám ropy v porovnaní s minulým rokom preinvestujú podľa výsledkov analýz spoločnosti Ernst & Young na projekty odkrývania nových nálezísk a ťažbu okolo 375 milióna dolárov (v prepočte 261,3 milióna eur). Najväčší podiel na investíciách budú mať firmy z Ázie a prekvapivo z Latinskej Ameriky, kým krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, Afriky či Blízkeho východu, ktorých aktivita rástla najmä začiatkom roka, mienia investovať nepatrne. Dôvod je jasný. Najmä Čína aj Brazília sa môžu spoliehať na podporu štátu.
"Čína nie je bohatá na nerastné suroviny, má síce nejaké uhlie, ale v oblasti plynu a ropy nie sú náleziská na jej území dostatočné. Preto sa čínske štátne spoločnosti v posledných rokoch snažia získať prístup k nerastným surovinám vo svete,“ podotkol pre HN partner Redbaenk Michal Mišun.
Šťavnatá podpora štátu
Už začiatkom roka sa ukazovalo, že slabnúca cena ropy spôsobí snahu spoločností zvyšovať hotovosť a priestor tak dostanú predovšetkým akvizície a fúzie a s nimi aj racionalizácia finančných prostriedkov. Podľa údajov Deloitte si päť najväčších ropných spoločností pripravilo na tento rok na akvizície 85 miliárd dolárov, pričom pokiaľ ide o súkromné spoločnosti, ich výška predstavovala 15 až 30 miliárd dolárov.
V dôsledku neistých cien ropy však máloktorá firma hovorila o tom, že chce zvýšiť podiel prostriedkov aj na projekty odkrývania nových nálezísk, prípadne na ťažbu. "Spoločnosti zjavne majú obavy, aby investície nemuseli ťažko doháňať, keď ekonomika začne znova rásť,“ dôvodí zmenený postoj jeden z autorov správy Ernst & Young a vedúci tejto skupiny pre transakčné poradenstvo Andy Brogan.
Čína je jednou z krajín, ktorá sa snaží významne stimulovať firmy. Na zahraničné projekty v tomto sektore chcú tak vďaka štátnej podpore štyroch biliónov jüanov (v prepočte 408,2 miliardy eur) firmy minúť až 98 miliárd dolárov, z toho takmer polovicu investuje China National Petroleum Corporation. Ako vyhlásil tento týždeň pri zverejnení výsledkov za druhý kvartál výkonný šéf najväčšej ázijskej rafinérskej spoločnosti, čínskej Sinopec, Su Šu-lin, spoločnosť takisto mieni pokračovať v expanzii. Vďaka päťnásobne vyššiemu zisku v medziročnom porovnaní mieni minúť desiatky miliárd dolárov nielen na zisk firiem, ale aj na ťažobné projekty.
V podstate, podľa prepočtov agentúry Bloomberg, minuli len za prvý polrok na kúpu podielov či firiem 13 miliárd dolárov a aktivita podľa analytika Michala Mišuna pokračuje. Sinopec nedávno kúpil za 7,2 miliardy dolárov kanadskú ropnú spoločnosť Addax Petroleum, ktorá ťaží na hraniciach irackého Kurdistanu. V júli kúpila spoločnosť CNOOC a Sinopec pätinový podiel na ropných poliach pri pobreží Angoly za 1,2 bilióna dolárov od americkej ťažobnej spoločnosti Marathon.
Dokonca americká jednotka ExxonMobil uzavrela s čínskou spoločnosťou Petrochema obchod za 50 miliárd dolárov na dodávku 2,25 milióna ton skvapalneného plynu na dvadsať rokov z Austrálie, čo pomohlo zmierniť čínsko-austrálske napätie. Obchod sa uskutoční vďaka dohode za 42 miliárd dolárov, ktorú práve včera podpísali nadnárodné spoločnosti Exxon, Chevron a Royal Dutch Shell s austrálskou vládou, ktorá im povoľuje ťažiť tamojší zemný plyn a skvapalňovať ho.
Na investičné stimuly sa môžu spoliehať aj domáce firmy v Indonézii, no rovnako v Latinskej Amerike. Napríklad brazílsky Petrobras vďaka nájdenému obriemu ropnému poľu mieni podľa vlastných údajov investovať 28 miliárd dolárov z celkového balíka 174 miliárd vyčleneného do roku 2013. Štátna firma tak minie na projekty takmer tretinu všetkých investičných výdavkov v tejto časti Ameriky.
Zaostávajúce Rusko
Firmy z arabských krajín - Afriky a Blízkeho východu, ale aj krajín bývalého Sovietskeho, zväzu tento rok zjavne zaostanú za ázijskými konkurentmi. Spolu chcú podľa údajov Ernst & Young minúť 86 miliárd dolárov. Najviac pripadá na ruské a z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, kde by hodnota investícií na projekty mala prekročiť 36 miliárd dolárov.
Napríklad najväčšia súkromná ruská spoločnosť Lukoil už v prvom polroku zvýšila nielen produkciu na 1,98 milióna barelov za deň, ale podľa vyjadrenia firmy sa zvyšujú aj investície do nových nálezísk. Ide predovšetkým o arktickú oblasť, kde ťažila už vlani.
"Arabské krajiny majú z dnešných otvorených rezerv vo výške 1,3 biliónov barelov asi 60-percentný podiel. Tieto krajiny majú síce dostatok surovín na svoj rast a nie je výnimka, že žijú viac-menej z exportu týchto komodít na svetový trh. No vo väčšine týchto krajín je autoritársky režim, respektíve bohaté rodiny šejkov, ktorým plne vyhovuje súčasný stav,“ podotýka Mišun z Redbaenk.