Občanovi sa len tak ľahko nezavďačíš -- môžu si v týchto dňoch povedať všetci tí, čo sa podieľali na vypracovaní nedávno schválenej štátnej energetickej koncepcie Českej republiky. Predtým bola predmetom kritiky absencia takéhoto zásadného materiálu, v súčasnosti zase jeho obsah, aspoň čiastočne. Obyvateľom západočeských a severočeských obcí v susedstve ložísk uhlia sa pozdáva, že vláda napokon cúvla a limity na ťažbu hnedého uhlia nezrušila. Naopak, bude sa o nich ďalej rokovať. Občania sa báli, že zrušenie obmedzení by znamenal rozširovanie povrchových baní a možnú likvidáciu ďalších obcí. Zásoby uhlia v ČR sú totiž stále dostatočné a vystačia na niekoľko desiatok rokov.
Koncepcia českej energetiky určuje smery jej rozvoja pre nadchádzajúce štvrťstoročie. Na jeho konci, teda v roku 2030, by mal podiel energie vyrábanej z uhlia predstavovať asi desatinu, podobne ako v prípade plynu. Z obnoviteľných zdrojov bude v tom čase pochádzať 16 percent energie, čo, napríklad, poslanec Oldřich Vojíř označil za príliš optimistické i vzhľadom na skúsenosti z Európskej únie.
Zvyšok energie sa bude vyrábať v atómových elektrárňach. Po roku 2020 perspektívne pribudnú dva jadrové bloky s celkovým inštalovaným výkonom 1 200 megawattov, proti čomu hneď protestovali rakúski ochrancovia životného prostredia. Predstaviteľ hornorakúskej krajinskej vlády Rudi Anschober uviedol, že koncepcia obsahuje "do očí bijúce chybné rozhodnutia" a naznačil, že Rakúšania sa budú snažiť o revíziu českých zámerov, tak, aby Česká republika "už v roku 2005" definitívne odstúpila od jadrovej energetiky.
Koncepcia zakotvuje aj ctižiadostivý cieľ znižovania energetickej náročnosti výroby v rozsahu približne tri percentá ročne, a aj keď množstvo vyrobenej energie zrejme nebude klesať, sektor opustí minimálne štyridsaťtisíc zamestnancov, čo je polovica súčasného stavu.
Na slovenskej energetickej politike sa ešte len pracuje. Potvrdil to HN hovorca ministerstva hospodárstva Alexander Škurla. Má byť hotová do konca roka. Stále však formálne platí dokument prijatý v decembri 1999. V ňom sú pomerne všeobecne premietnuté vtedy platné úniové princípy liberalizácie na trhu s elektrinou a plynom. V júni 2003 na stretnutí priemyselníkov s vedením rezortu hospodárstva prezident Združenia priemyselných zväzov Jozef Uhrík žiadal, aby ministerstvo ešte do konca minulého roka vypracovalo novú politiku. Zároveň vtedy kritizoval, že ceny energií sú postavené na nákladovom princípe ako za socializmu. Celkove sa platná politika považuje za neaktuálnu. Je v nej viac nesplnených zámerov, napr. zavedenie náhrady časti ropy najmä pridávaním alkoholu do benzínu, takisto nebol založený fond energetických úspor.
StoryEditor