Situácia pred krízou bola zlá, dnes je ešte horšia. Po optimistických pohľadoch do budúcnosti ani vidu, ani slychu. Spoločnosti pôsobiace v kožiarskom a obuvníckom sektore hľadajú cestu, ako prežiť. "Pod zlý stav sa podpísal predovšetkým pokles odbytu do zahraničia. Na domácom trhu nemôže naša produkcia konkurovať lacným dovozom z Ázie," hovorí Štefan Šulo, prezident Zväzu kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu.
Na export
Slovenských topánok v našich predajniach ubúda, ponuka je každý rok skromnejšia. "Rozhodujúce firmy odvetvia ako Rieker, Rialto, Gabor alebo Ecco sú v rukách zahraničných investorov. Takmer celú svoju produkciu exportujú do svojich materských krajín, pretože na našom trhu nie sú schopné konkurovať lacným dovozom," prezrádza Šulo. Naše topánky tak väčšinou končia v Nemecku, Taliansku, Dánsku alebo vo Francúzsku. Problémy však cítiť aj za hranicami. "U našich zahraničných zákazníkov je prepad v obrate pohybujúci sa až do výšky 40 až 50 percent, tlačia na ceny, keď žiadajú znížiť cenu za prácu o 10 až 20 percent," hovorí Ján Beňa, výkonný riaditeľ spoločnosti JAS-Export.
Dramatický prepad
Obuvnícky priemysel stagnoval už pred krízou, tá len urýchlila jeho pád. "V prvom polroku 2009 sa na Slovensku vyrobilo 4,77 milióna párov obuvi, čo je medziročne o 1,16 milióna párov menej. Zároveň sme zaznamenali pokles pracovníkov v odvetví až o 15,3 percenta. Dnes zamestnáva tento sektor 10 368 pracovníkov," hodnotí Šulo. Svoju prevádzku museli zatvoriť obuvnícke firmy Jela Produkt, Geot či košický Solfer. Domácemu trhu nepomohlo ani to, že k tradičným ázijským importérom pribudla aj lacná rumunská konkurencia.
Do ďalšieho vývoja môžu zasiahnuť aj medzinárodné trhy. "Prognózy z Kodane hovoria o náraste cien z dôvodu enormného záujmu čínskych spotrebiteľov o kožušiny," hovorí Marián Šustek z maloobchodného oddelenia spoločnosti Kara, ktorá ponúka produkty z kožušiny.