Sociálne podniky sú mínou i pre novú vládu

Polovica z nich už skrachovala, pretože prestali dostávať dotácie a na ich aktíva si brúsia zuby podnikateľské subjekty, ktoré stáli v ich pozadí. Krompašský, Horehronský, Bardejovský či Spišsko-Gemerský sociálny podnik majú nesplatené záväzky nielen voči poisťovniam, štátu, dodávateľom, ale i zamestnancom. Celkovo ide o desaťtisíce eur.

Pod inou značkou
"Dlhujú mi do štyritisíc eur za niekoľkomesačné služby. Bojím sa, že ich už neuvidím,“ zveril sa HN anonymne podnikateľ, ktorý spolupracoval s jedným z nich. Podniky nakúpili za dotácie nové stroje a techniku. Lesné mechanizmy, traktory, nábytok, počítače, kuchynské zariadenia, osobné a nákladné vozidlá. Využívali ich najmä v drevovýrobe, pri lesných prácach alebo vo verejnom stravovaní. Napríklad
Spišsko-Gemerský sociálny podnik, ktorý nateraz prestal fungovať ako posledný, má osobné autá, dodávku, traktor, štiepkovač, lis na výrobu drevených brikiet, ale aj modernú jedáleň s kuchyňou, kde poskytoval stravovanie pre školy a štátnych zamestnancov. "Jedáleň zo dňa na deň zatvorili a oznámili, že podnik končí. Tiež nám povedali, že v septembri bude stravovanie pokračovať, ale pod inou firmou,“ hovorí jedna zo stravníčok. Na budúcnosť podniku sme sa chceli opýtať jeho riaditeľa Ondreja Leštaka, ale na mailom zaslané otázky neodpovedal ani po troch týždňoch. Poslanec parlamentu za Smer-SD Ján Babič, ktorý podnik so spolustraníčkou Leou Grečkovou pred dvoma rokmi pripravoval, sa už k nemu nehlási. "Ja s tým nemám nič spoločné, ja som žiadny podnik nezakladal, to si zle vysvetľujete,“ tvrdil včera HN.

I bez dotácií
Bez dotácií sa zatiaľ darí prežívať Gemerskému a Revúckemu sociálnemu podniku v Muráni. Oba pracujú s drevom a zamestnávajú dovedna okolo osemdesiat ľudí. "Sme schopní prežiť aj bez pomoci. Dokonca uvažujeme o posilnení základnej činnosti a prijatí nových ľudí,“ povedal riaditeľ podniku Vojtech Paluš. Podnik dostal tiež peniaze na stroje a zariadenia, ktoré používa na podnikanie. "Ak by nám ich zobrali, skončíme. Závisí od toho, či nás budú chcieť zlikvidovať, alebo nie,“ tvrdí riaditeľ. Nevylučuje tiež možnosť transformácie neziskového podniku na normálnu firmu. "Ja o tom nerozhodujem. Spýtajte sa členov správnej rady,“ odkazuje, ich mená ale nechce prezradiť. Podľa registra neziskových organizácií je zakladateľom podniku Banskobystrický sociálny podnik, o ktorom však žiadne záznamy v registri neexistujú. Odborníci upozorňujú, že štát by si mal dať pozor, aby si majetok v sociálnych podnikoch ustrážil. "Štát nielenže môže, ale aj by mal od týchto zanikajúcich sociálnych podnikov žiadať vrátenie všetkých prostriedkov, ktoré boli použité v rozpore s pravidlami o štátnej pomoci,“ hovorí Rasťo Diovčoš z Aliancie Fiar-play. Podľa neho si pri likvidácii takejto neziskovky môže každý uplatniť svoje pohľadávky voči nej. Ministerstvo práce a sociálnych vecí na otázky o ďalšej budúcnosti sociálnych podnikov napriek prísľubu neodpovedalo.