Irán by mal byť odškodnený za Husajnom vedenú vojnu v 80. rokoch, uviedol šéf irackej dočasnej administratívy Abdul Azíz al-Hakim. Prípadné detaily a to, či škody bude platiť samotný Irak, by sa však mali prediskutovať v rámci spoločných rozhovorov, dodal. Okrem Iránu totiž kompenzácie za vojnové ťaženia Bagdadu žiada aj Kuvajt. Ten zatiaľ dostal cez Program ropa za potraviny niekoľko miliárd dolárov.
Podľa britskej BBC Irán žiada od Iraku približne 100 mld. dolárov ako vojnové reparácie za brutálnu osem rokov trvajúcu vojnu, ktorá si vyžiadala približne milión ľudských životov. Vzťahy krajín sú odvtedy na bode mrazu, no terajšie vyhlásenia al-Hakima by mohli napätie zmierniť. Navyše, al-Hakim je aj šéfom šíitskej Najvyššej rady pre islamskú revolúciu v Iraku (SCIRI), ktorá má úzke vzťahy s Teheránom, keďže strana mala počas vlády Saddáma Husajna sídlo práve v iránskom hlavnom meste.
V roku 1980 po niekoľkých konfliktoch na hraniciach po iránskej islamskej revolúcii Irak suseda napadol. Následná osemročná vojna zanechala za sebou okolo milióna mŕtvych a milióny zranených, pričom Bagdad použil proti Iráncom aj nervový horčičný plyn. Len nervové plyny, či už horčičný alebo ďalšie, spôsobili smrť okolo 20-tisíc Iráncom. Teherán teraz pripravuje rozsiahlu žalobu proti bývalému irackému prezidentovi za zločiny proti islamskej republike, no podľa niektorých iránskych pozorovateľov by na lavici obžalovaných mali s Husajnom sedieť aj predstavitelia USA, keďže Washington ho počas tejto krutej vojny podporoval.
Ako uviedol Paul Reynolds z BBC, súd so Saddámom Husajnom síce poukáže na jeho vojnové zločiny, no dá sa očakávať, že sa stane aj vhodným fórom na pripomenutie nemalej podpory, či už finančnej alebo vojenskej, zo strany tak bývalého Sovietskeho zväzu, ako aj štátov v Perzskom zálive a najmä USA, ktoré sa dnes hrdia jeho dolapením a žiadajú trest smrti. Samotný Husajn totiž s najväčšou pravdepodobnosťou využije možnosť brániť sa a diviť, prečo ho tí, čo ho dnes odsudzujú, v minulosti tak štedro dotovali a podporovali.
Najväčším zásobovateľom Husajnovho vojnového Iraku bol niekdajší Sovietsky zväz. Vďaka nemu disponoval Irak modernou bojovou technikou -- stíhačkami Mig-29, tankami T-72, obrnenými transportérmi, bojovými člnmi či strelami Scud. Okrem pretriasania pred svetovou verejnosťou, čo ho ešte nemusí vyviesť z konceptu, má dnes Rusko väčší problém -- Irak za miliardové dodávky doteraz nezaplatil. Dlh krajiny len voči Moskve sa odhaduje na 8 mld. dolárov.
Ďalším na "čiernej listine" je Francúzsko. V roku 1974 vtedajší premiér, dnes prezident Jacques Chirac, vycestoval do Bagdadu, aby sa stretol so Saddámom Husajnom, už vtedy najvplyvnejším človekom v Iraku, aj keď nie ešte prezidentom. Nasledujúci rok navštívil pre zmenu Husajn Francúzsko, kde ho Chirac povodil po jadrovej elektrárni a dohodli sa na dodávke dvoch jadrových reaktorov. Jeden v roku 1981 zničili izraelské lietadlá v obave, že Irak vyrába jadrové zbrane. Francúzsko okrem toho schválilo dodávku 133 bojových stíhačiek Mirage F1 na obdobie 10 rokov. Odhaduje sa, že v 80. rokoch, teda opäť počas vojny s Iránom, smerovalo do Bagdadu až 40 % produkcie francúzskej špeciálnej techniky. Prezident Chirac dnes obhajuje svoje predchádzajúce kroky s tým, že aj iné západné vlády podporovali Irak proti Iránu, keďže v tých časoch sa ako nebezpečnejší režim zdal práve ten iránsky.
Jasným príkladom toho sú Spojené štáty. Tie sa na stranu Iraku postavili najmä v oblasti diplomacie. Viedlo ich k tomu obsadenie amerického veľvyslanectva v Teheráne a zadržiavanie rukojemníkov dlhšie ako rok. Práve to spôsobilo pád Jimmyho Cartera. Nový prezident Ronald Reagan ihneď obrátil svoju pozornosť na Irak a s osobným listom poslal do Bagdadu vtedajšieho šéfa farmaceutickej firmy Donalda Rumsfelda, ktorý ešte za prezidenta Forda pracoval ako minister obrany. Ako neskôr zverejnila americká tlač, Rumsfeld sám irackého prezidenta informoval, že USA a Irak majú spoločné záujmy, čo sa týka expanzie Iránu a Sýrie, pričom najviac riešili otázku zastavenia dodávok ropy z Iránu.
StoryEditor