Pštrosia farma v obci Soľ vo Vranovskom okrese má za sebou prvých desať rokov. Jej majiteľ Vladimír Ruščák sa rozhodol chovať tieto exotické vtáky po podrobnom prieskume trhu. Zistil, že produkty zo pštrosa, teda jeho mäso, koža i kosti, sú na trhu žiadaným artiklom. Z celkového počtu 20 kusov, s ktorými na farme začínal, doviezol viac ako polovicu z Izraela, zvyšok zvierat pochádzal z Rakúska a Holandska.
Ruščák následne oslovil Štátny plemenársky ústav a Štátny veterinárny ústav, keďže potreboval zaradiť zvieratá do úžitkového chovu. Po troch rokoch farma dosiahla šľachtiteľský chov. "V tom čase sme sa viac zameriavali na chov plemenných pštrosov. Záujemcom sme predávali chovné zvieratá a zároveň sme im odovzdávali naše know-how. Dnes sa už viac sústreďujeme na chov zvierat na mäso. Ide o jedince vo veku 14 až 16 mesiacov s hmotnosťou 90 až 110 kilogramov. Ročne na tento účel odchováme okolo 300 až 400 pštrosov," uviedol majiteľ farmy.
Chov pštrosov je z hľadiska ekonomiky nenáročný, vyžaduje si nižšie náklady ako napríklad chov hovädzieho dobytka. Ale podstatne vyššie sú prvotné investície. "Po založení chovu však reprodukcia rastie geometrickým radom," vysvetlil Ruščák. Pštrosie mäso patrí medzi alternatívne druhy potravín živočíšneho pôvodu. Obsahuje minimálne množstvo cholesterolu i tuku a má veľmi dobré nutričné hodnoty, nehovoriac o jeho využití v kulinárstve. Na Slovensku je zatiaľ schválené len používanie mäsa a kože zo pštrosa, vajcia sa v reštauračných zariadeniach nesmú používať. Vo viacerých európskych krajinách však aj pštrosie vajcia nachádzajú uplatnenie pri príprave rôznych kulinárskych špecialít.
Cena pštrosieho mäsa na západných trhoch dosahuje 18 až 24 eur za kilogram. Z jedného zvieraťa sa dá pritom získať 45 až 50 kilogramov mäsa čistej váhy. Napriek tomu v niektorých krajinách dostávajú chovatelia pštrosov štátnu dotáciu, aj na Slovensku, no podľa Ruščáka je veľmi nízka. Dosahuje 30 korún za odchovaný kus.
Ruščákova farma plánuje ďalej rozširovať svoje stáda, hlavne z dôvodu kvalitnejšej reprodukcie chovu zvierat. Odberatelia i obchodné siete na západných trhoch totiž požadujú nielen vysokú kvalitu, ale aj kvantitu a pravidelnosť dodávok. Mesačne chcú 5 až 7 ton mäsa. Jednou z hlavných krajín vývozu je Holandsko, kde sa ročne vyprodukuje a ďalej exportuje na svetové trhy asi 800-tisíc ton pštrosieho mäsa.
Na Slovensku je viacero chovateľov pštrosov, chýba však bitúnok, v ktorom by sa pštrosie mäso v rámci nových noriem Európskej únie spracúvalo. Ruščák si myslí, že by sa v tom mohla angažovať nedávno založená Slovenská asociácia chovateľov pštrosov. Jej úlohou je poskytovať know-how začínajúcim chovateľom, ale aj pracovať na legislatívnych zmenách, ktoré sú pre toto odvetvie chovateľstva nevyhnutné. "Asociácia by mohla pôsobiť pri výbere lokality budúceho bitúnku," dodal Ruščák. Jeho farma zatiaľ využíva bitúnky v Poľsku, ale bolo by podľa neho efektívnejšie a z hľadiska stresu, ktorý zvieratá pri prevoze zažívajú, i humánnejšie, keby sa spracúvali na Slovensku.
O rok už možno aj na Slovensku bude bitúnok
Slovenská asociácia chovateľov pštrosov podnikla podľa jej predsedu Jána Vargu viacero krokov pri výbere bitúnku. Ten je veľmi dôležitý hlavne z hľadiska exportu. Niektoré jestvujúce bitúnky síce majú záujem o spracovanie pštrosov, no nespĺňajú podmienky Európskej únie. Podľa Vargu je veľmi pravdepodobné, že na jar budúceho roku získa európsku oválnu pečiatku nemenovaný bitúnok na východnom Slovensku. Bližšie ho však nekonkretizoval.