Maďarsko ani po dvoch kolách rokovaní nedalo Stredisku svetového dedičstva UNESCO súhlas s rozšírením zápisu Tokajskej oblasti v Zozname svetového dedičstva o časť ležiacu na území SR. Slovensko vedie so svojím južným susedom už niekoľko rokov rozhovory o uznaní produkcie vín zo slovenskej časti Tokajskej oblasti, čo by producentom vín zo SR umožnilo predávať svoje výrobky pod tradičnou značkou Tokaj na európskych a svetových trhoch.
ROZHORČENÍ PRODUCENTI
Maďarsko zatiaľ uznalo len katastrálne územia troch slovenských obcí v Tokajskej vinohradníckej a vinárskej oblasti -- Viničiek, Malej Tŕne a Slovenského Nového Mesta. Neuspeli zatiaľ Bara, Čerhov, Černochov a Veľká Tŕňa. Z celkovej 907-hektárovej rozlohy tak Maďarsko uznáva asi jednu devätinu. Vinári z juhovýchodného Slovenska vyrábajú tokajské vína od roku 1650. "Ešte koncom osemdesiatych rokov sme vyvážali do Maďarska víno pod značkou Tokajské sladké, ktoré sa tam fľaškovalo a predávala do celého sveta. Teraz chcú Maďari znova uznať to, čo je už vyše tristo rokov uznávané," neskrýval rozhorčenie konateľ spoločnosti Galafruit & Co. zo Stredy nad Bodrogom Pavel Eftimov. Poznamenal, že za ten čas sa nezmenili pôdne a klimatické podmienky, systém pestovania hrozna, technológia výroby vín ani odrody hrozien. Slovensko po svojom osamostatnení "zaspalo" a nepreregistrovalo značky svojich tokajských vín v EÚ, čo Maďarsko využilo na získanie exkluzivity na európskych trhoch.
AK ONI NÁS, TAK AJ MY ICH
Ďalší producent tokajských vín Jaroslav Ostrožovič, majiteľ firmy J & J Ostrožovič z Veľkej Tŕne, povedal: "O čo opierajú svoje tvrdenia, že slovenská časť Tokaja nespĺňa nejaké podmienky? Už v roku 1924 vzniklo v Malej Tŕni detašované pracovisko Výskumného ústavu vinohradníckeho v Bratislave s cieľom výskumu tokajského regiónu, pričom na základe dlhoročných výsledkov výskumu sa slovenská časť Tokajskej oblasti rozšírila a upravila. Ak chcú Maďari kontrolovať a posudzovať kvalitu našich vín, tak potom recipročne aj my ich." Slovenský zákon o vinohradníctve a vinárstve z roku 1996 presne špecifikuje a určuje slovenskú Tokajskú oblasť vrátane katastrov obcí, honov a výmer pestovateľských plôch jednotlivých odrôd tokajských vín. Preto slovenskí producenti nevidia dôvod na zasahovanie Maďarska do právnych noriem iného štátu. "Je to len otázka sily slovenskej diplomacie, či si nechá alebo nenechá do niečoho rozprávať," dodal J. Ostrožovič.
PARKETA PRE DIPLOMACIU
O tom, či slovenská Tokajská oblasť spĺňa kritériá na zápis, môže rozhodnúť len poradný orgán Výboru svetového dedičstva ICOMOS. "Neopodstatnené argumenty maďarskej strany voči autenticite, integrite, legislatíve a manažmentu oblasti nemôžu byť skutočnou prekážkou na udelenie súhlasu," konštatuje sa v stanovisku Ministerstva zahraničných vecí SR. Keďže Maďarsko nesúhlasí so zaradením celej slovenskej časti Tokajskej oblasti do Zoznamu svetového dedičstva, SR predložila samostatnú nomináciu.