Uhoľný priemysel sa stáva záťažou

Poľsko sa od mája budúceho roka stane najväčším producentom čierneho uhlia v Európskej únii. Hornosliezsky "devízový" región sa však už dávno stal čiernou ovcou: viac než 60 % baníkov v posledných rokoch prišlo o prácu a ďalšie škrty sú pri sanácii chronicky stratového sektora nevyhnutné.
Horné Sliezsko bolo v 80. rokoch označované za srdce poľského priemyslu, postupne sa však stalo najväčším bremenom. Napríklad oddlženie sektora zhltne v prepočte 4,5 mld. eur plus milióny na sociálne plány a preškoľovanie. Dôvera zúfalých baníkov k sľubom vláde je v dôsledku vysokej nezamestnanosti naštrbená: každý deviaty nezamestnaný Poliak žije v Hornom Sliezsku. Táto bývalá pýcha sa tak ľahko môže stať "chudobincom" Poľska.
Podobne ako v pohnutých 80. rokoch aj v súčasnosti nad bránami uhoľných baní vejú transparenty odborárov Solidarnosc. No 14 rokov po páde komunistického režimu už v oblasti medzi Katovicami a Gliwicami nevidieť vtedajšiu optimistickú náladu. Naopak. Strach zo zatvárania baní a následnej chudoby vyhnal desaťtisíce baníkov do ulíc na demonštrácie a do varovných štrajkov.
Ich obavy nie sú neodôvodnené. Poľská vláda chce totiž zatvoriť šesť najstratovejších baní, celkovú ťažbu znížiť zo súčasných 102 na 92 mil. ton a počet baníkov do roku 2007 zredukovať zo 142 na 100 tis. Podľa údajov denníka Die Presse len v samotnom Hornom Sliezsku prišli od roku 1990 o prácu dve tretiny z kedysi 400 tis. baníkov a 39 baní bolo zatvorených. A hoci tento región stále zamestnáva viac baníkov než celá EÚ, ročne vyťažia iba 70 mil. ton.
Kým prepúšťanie v 90. rokoch sprevádzalo veľkorysé odstupné či predčasný odchod do dôchodku, v súčasnosti sú možnosti vlády malé. Európska komisia síce schválila reštrukturalizačné plány a povolila dotácie vo výške 4,4 mld. eur, no nákladnú sanáciu uhoľného revíru musí Poľsko financovať z vlastného vrecka.