- Formát: V pití sme stále chlapíci
- HN: Zlé správy pre vinohradníkov, výrobcov a milovníkov vína
- HN: Šok, ktorý podkapitalizované vinárstvo nemôže prežiť
Upozorňuje na to Zväz výrobcov hrozna a vína (ZVHV). Nezvládnutie uvedených výziev môže podľa predstaviteľov zväzu už v blízkej budúcnosti viesť k likvidácii tohto sektora. Vinári tvrdia, že jeho doterajšia transformácia bola viac-menej živelná, nesystematická a nedôsledná. Vinu na tom majú vinohradníci, výrobcovia vína, ale i štátna správa, ktorá napriek znalosti problémov nevenovala sektoru dostatočnú pozornosť.
MENEJ PLÔCH, VIAC DOVOZU
Vývoj v SR za posledných dvanásť rokov možno charakterizovať ako rozvoj vinárstva pri úpadku vinohradníctva, pričom takýto stav je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Od roku 1990 došlo k výraznému poklesu vinohradníckych plôch, ktorých rozloha sa oproti vtedajšiemu stavu znížila z 31 tis. hektárov možno aj o polovicu. Uvádza sa to v návrhu koncepcie vinohradníctva a vinárstva na roky 2003 až 2006, ktorú vypracoval ZVHV. Zároveň došlo k výraznému poklesu priemerných hektárových výnosov, na súčasných 3,5 tony, čo je hlboko pod hranicou rentability. Tá sa odhaduje na 6 ton.
Slovensko tak stratilo sebestačnosť v produkcii základnej suroviny na výrobu vína. Podľa štatistík predstavuje odbyt legálne vyrobeného vína v SR ročne na okolo 640 tis. hektolitrov. Okrem toho podiel nezdaneného a nekontrolovaného vína tvorí asi štvrtinu spotreby slovenského trhu. Viaceré vinárske podniky dovážajú surovinu zo zahraničia, čo ročne predstavuje takmer tretinu celkovej produkcie vína. Na druhej strane je trh atakovaný lacným dovozom, pričom domáci export sa obmedzuje viac menej len na ČR.
NEPRIAZNIVÁ ŠTRUKTÚRA
Najväčšie problémy, ktorým čelí slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, možno podľa výkonného tajomníka ZVHV Igora Šarmíra rozdeliť na štrukturálne, finančné a odbytové, pričom rezervy vidí aj vo výkone štátneho dozoru nad sektorom. Konkrétne ide najmä o pozemkové problémy, ktoré bránia výraznejšiemu vstupu investorov. Ďalej je to nedostupnosť prijateľných bankových úverov, vysoká nákladovosť a rezervy v dotačnom systéme. Odbyt zasa negatívne ovplyvňuje až 65-percentný podiel stolových vín na celkovom predaji, ktorý pramení zo zlých návykov a neinformovanosti spotrebiteľov, ale aj z veľkého podielu čiernej produkcie, voči ktorej je kontrolný systém neefektívny. Z pohľadu preberania európskej legislatívy chýba Slovensku predovšetkým informačný register vinohradov, ktorý sa v súčasnosti ešte len buduje, ako aj inštitút výsadbových práv, ktorý má chrániť záujmy EÚ na nezvyšovaní existujúceho potenciálu vinohradov. Chýba aj dostatočná domáca podpora pri ich obnove.
BUDÚCNOSŤOU KVALITNÉ VÍNA
Na trhu s vínom v EÚ prevažujú veľké prebytky stolových vín. Zároveň rastie dopyt po vínach vyššej akosti. Slovensko sa preto musí pripraviť na zvyšovanie dovozu lacných vín zo Španielska, z Talianska, Francúzska a z Maďarska. V spomínanej koncepcii sa uvádza, že domácim potenciálom je export kvalitných vín podporovaný systematickým marketingom. "V súvislosti s prevzatím a zavedením európskych predpisov sa musí slovenské vinohradníctvo a vinárstvo pripraviť na všetko, čo súvisí so spoločnou organizáciou trhu s vínom," zdôraznil I. Šarmír. Podľa neho budeme v EÚ konkurencieschopní v tom segmente produkcie, v ktorom máme šance sa dlhodobo presadzovať, a ten treba posilniť. Jednoznačne ide o vína vyššej akosti, so stabilnou kvalitou i s ponúkaným množstvom. To si vyžaduje zlepšenie domáceho podnikateľského prostredia a postupné vyriešenie všetkých ťažiskových problémov.
SMRTIACA SPOTREBNÁ DAŇ
Zavedenie vyššej spotrebnej dane na víno podľa vinárov spôsobí výrazný rast ich cien a prepad legálneho predaja. Najviac to postihne vína nižších akostných i cenových kategórií. Vzrastie čierna výroba. Predpokladaný daňový prínos vo výške jednej miliardy korún bude iluzórny. Navyše štát by prišiel o daňové príjmy následkom obmedzovania výroby a zániku mnohých producentov vinárskeho priemyslu i v prvovýrobe. Podľa odhadu ZVHV príde o prácu niekoľko tisíc ľudí. Víno bude na Slovensku po zvýšení spotrebnej dane podstatne drahšie ako v okolitých štátoch, čo podnieti jeho nakupovanie v zahraničí.
Spotrebná daň na víno, ktorej nulovú sadzbu uplatňujú všetky vinohradnícke krajiny EÚ, s výnimkou symbolickej dane vo Francúzsku, ale aj kandidátske štáty produkujúce hrozno, by malo celospoločensky negatívny dosah. Urýchlilo by to úpadok vinohradníctva, vinohrady prestanú plniť svoju krajinotvornú a rozvojovú funkciu vidieka. Zavedenie tohto opatrenia súčasne s otvorením trhu a pádom colných bariér by zásadne znevýhodnilo slovenské vína voči dovozovým. V stanovisku stavovských organizácií, ktoré zásadne odmietajú zavedenie spotrebnej dane z tichých vín, sa uvádza, že to bude sabotáž všetkého úsilia zameraného na pozdvihnutie domáceho vinohradníctva a vinárstva.
Štruktúra spotreby vína v SR (%)
Stolové 65
Akostné 30
Výberové 5
Zdroj: ZVHV
Vývoz vína a hroznového muštu zo SR do ČR (hl)
Druh vína 1997 1998 1999 2000 2001
Šumivé 5 275 4 454 4 314 3 913 4 353
Nádoby do 2 l 68 516 47 959 38 505 32 755 37 142
Nádoby nad 2 l 23 861 30 542 21 337 14 532 62 780
Hroznový mušt 3 582 500 0 0 0
Spolu 101 234 83 455 64 156 51 260 104 275
Zdroj: VÚEPP