Slovenské kúpeľníctvo aj v tomto roku zápasí s poklesom počtu pacientov, ktorým pobyty preplácajú poisťovne. Najväčší výpadok zaznamenali v prvom štvrťroku. Od 1. januára totiž už neuhrádza poplatky za kúpeľnú starostlivosť Sociálna poisťovňa, ale zdravotné poisťovne, ktoré v prvom kvartáli ešte nemali na kúpeľnú starostlivosť vyčlenené prostriedky. Financie na kúpeľnú liečbu získali až v marci. Zároveň sa balík peňazí na liečebnú starostlivosť zo štátneho rozpočtu znížil približne o 300 miliónov korún. Slovenská poisťovňa mala vlani na kúpeľnú starostlivosť 800 miliónov.
Minulý rok Sociálna poisťovňa zakúpila 51 497 poukazov na liečebnú starostlivosť za 782,6 milióna korún. Bolo to o 919 poukazov menej ako v roku 2002. Keďže za nevyužité ošetrovacie dni kúpeľné organizácie dodatočne vystavili ďalších vyše 200 poukazov, kúpeľnú starostlivosť využilo 51 726 poistencov. Nevybavených zostalo 31 432 návrhov, o 12 965 menej ako predvlani. Za tento rok zatiaľ neexistuje centrálna evidencia, ale napríklad Spoločná zdravotná poisťovňa v tomto roku poskytla 3 250 poukazov a Sideria 1 622.
Obchodný riaditeľ Kúpeľov Rajecké Teplice Pavol Balcárek potvrdil negatívny dosah zmenenej legislatívy v prvých mesiacoch roka. "Napriek tomu sme kúpele nechali otvorené," hovorí. Výpadok v uhrádzaní kúpeľnej liečby dokázali kompenzovať len veľké kúpele, ktoré sa začali viac orientovať na programy pre samoplatcov a zahraničných klientov.
V Slovenských liečebných kúpeľoch (SLK) Piešťany pracujú napríklad na rozšírení programu prevencie. Okrem klasického komplexného kúpeľného cyklu ponúkajú aj pobyty na prevenciu, oddych a regeneráciu -- relaxačný týždeň, štvordňový pobyt či predĺžený víkend. V porovnaní s minulými rokmi je tendencia skracovania pobytov evidentná. Podľa manažérky SLK pre vzťahy s verejnosťou Jany Obertovej z cudzincov najväčšiu klientelu, až 60 percent, predstavujú Nemci. Aj tí však skracujú dĺžku svojich pobytov. Kým v minulých rokoch prichádzali do Piešťan spravidla na dva až tri týždne, v súčasnosti je to len týždeň až desať dní. "Museli sme tomu prispôsobiť našu ponuku," konštatuje Obertová.
Kúpeľné mestá sa obávajú fiškálnej decentralizácie
"Po fiškálnej decentralizácii obce a mestá v globále získajú viac financií ako majú tento rok, ale niektoré ich budú mať pravdepodobne menej," priznal predseda Združenia miest a obcí (ZMOS) Michal Sýkora. Podľa neho k nim budú patriť najmä kúpeľné mestá, ktoré mali väčšinu príjmov napríklad z dane za alkohol či z ubytovacieho poplatku. Tie už na budúci rok podnikatelia platiť nebudú. V tejto súvislosti Sýkora poznamenal: "ZMOS navrhuje, aby štát istým spôsobom kompenzoval uvedené finančné výpadky. Najmä kúpeľné mestá s malým počtom obyvateľov nebudú mať dostatok peňazí napríklad na zimnú údržbu ciest." Navyše v týchto mestách sú kúpeľní hostia, pre ktorých musia tiež zabezpečovať verejné služby, hoci nie sú ich obyvateľmi. Minister financií Ivan Mikloš si tento problém uvedomuje. Navrhol, aby tieto mestá dostali v roku 2005 z priorít vlády 300 miliónov korún, pretože rozpočtová decentralizácia zatiaľ spomínaný problém nerieši. V priebehu budúceho roka chce rezort nájsť trvalé riešenie. (hn/ľj, TASR)
Ján Valko, konateľ firmy Sunflower, ktorá sa zaoberá predajom pobytov v kúpeľoch, je presvedčený, že väčšine kúpeľných spoločností chýba jasná stratégia a smerovanie. Napriek tomu počas posledných štyroch rokov, odkedy jeho agentúra spolupracuje s kúpeľmi, sú podľa neho badateľné zlepšenia a progres. "Ak chcú byť kúpele úspešné na trhu, musia sa cieľavedome, systematicky a dlhodobo venovať propagácii, tvorbe ponuky a zvyšovaniu kvality, ako to robia napríklad Rajecké Teplice alebo Piešťany. Manažmenty sa už nemôžu spoliehať na poisťovne," tvrdí Valko.
Mnohé kúpele zápasia aj s vysokou energetickou náročnosťou, ktorá sa vypuklo prejavila po minuloročnom zvýšení cien energií. Pre kúpeľníctvo je typická sezónnosť, pričom v slabších mesiacoch bývajú ubytovacie kapacity vyťažené len na 20 až 30 percent. Niektoré kúpele, hlavne v oblasti Tatier, kde zima trvá aj pol roka, sa začali zaoberať touto otázkou a investovali do etážového vykurovania. Zakúria iba na jednom či dvoch poschodiach a ďalšie podlažia len temperujú. Takto to funguje napríklad v kúpeľoch v Novom Smokovci.
Pokiaľ ide o vyťaženosť kapacít, jednou z mála výnimiek medzi slovenskými kúpeľmi sú Rajecké Teplice, ktoré dokonca pripravujú ďalší rozvoj. V hlavnej sezóne totiž kapacitne nestačia uspokojovať požiadavky klientov na procedúry a bazény. "Chceme sa sústrediť najmä na samoplatcov vrátane zahraničných," dodáva Balcárek. Vzhľadom na blízkosť Českej republiky i Poľska patria k častým návštevníkom občania týchto štátov. "Máme zmluvu napríklad s Českými dráhami, ktoré u nás odrekreujú ročne 900 zamestnancov," vysvetľuje.
Orientáciu na bonitnú zahraničnú klientelu avizujú aj Kúpele Vyšné Ružbachy. "V tomto roku máme kapacity vyťažené zhruba z troch štvrtín, v letných mesiacoch to dokonca bolo vyše 80 percent," hovorí generálny riaditeľ Marián Bubeník. Komerční zákazníci v štruktúre klientov zatiaľ predstavujú okolo 40 percent.