Mnohí ekonómovia sa obávajú, že problémy s povojnovým usporiadaním Iraku, kombinované s geopolitickým napätím a najnovšie nástupom smrteľného vírusu SARS v Ázii, sa ukazujú byť skutočne jedovatým koktailom pre svetový hospodársky rast.
Irak bude potrebovať stabilizovanie situácie a rozsiahlu obnovu, čo by podľa niektorých expertov mohlo stáť až okolo 100 mld. USD. Saddámov pád ešte nebude v Iraku znamenať zmenu na jeffersonovskú demokraciu ani výrazne nezmení životnú úroveň 24 mil. Iračanov, ktorí za ostatných 20 rokov zažili pád HDP o 90 % a zvýšenie úmrtnosti detí na dvojnásobok. Aj keď prípadný skorý koniec vojny najskôr podporí akciové trhy a ceny ropy, naopak, stlačí dolu, pokračujúce obavy z teroristických útokov, ako aj z bojov medzi viacerými frakciami v Iraku počas obnovy budú aj v budúcnosti zvyšovať tlak na svetové hospodárstvo.
Problém nie je len Irak
Podľa viacerých ekonómov má svetová ekonomika ďalšie veľké problémy, ktoré ju sužovali aj pred vypuknutím vojny. Hoci Svetová banka očakáva, že v tomto roku globálny HDP vzrastie o 2,5 % v porovnaní s 1,7 % v roku 2002, vo svojej najnovšej správe o vývoji svetovej ekonomiky uviedla, že šance jej skĺznutia do recesie sú reálne. Časť ekonómov sa domnieva, že investičná bublina z konca 90. rokov zanechala firmy s takými dlhmi, že ešte dlho nebudú mať chuť na nové investície, bez ohľadu na Irak. IIF, lobistická skupina, ktorá chráni záujmy svetových finančných inštitúcií, navrhla lídrom svetových ekonomík, aby spojili svoje sily v záujme podpory rastu hospodárstva. Je možné, že sa toho dočkajú. Okrem očakávania skorého ukončenia vojny rastie nádej, že kľúčové centrálne banky znížia úrokové sadzby aj po skončení vojny. ECB zatiaľ so znížením sadzieb váha, pretože ešte nevie, do akej miery vplýva na terajší stav svetového hospodárstva samotný Irak. Po skončení vojny však bude podľa ekonómov donútená konať. Podobnú dilemu má pred sebou aj americký Fed. Najnovšie udalosti vrátane utorkového poklesu kľúčového výrobného indexu ukazujú, že Fed bude musieť konať ešte pred plánovaným zasadnutím 6. mája.
Ďalšie obavy vyvoláva geopolitická neistota. Druhá najväčšia ekonomika sveta, Japonsko, mala množstvo problémov ešte pred Irakom, no najmä bankový sektor by potreboval reformu "á la šok a hrôza". K tomu sa pridáva ďalší problém rovno za chrbtom Japonska -- Severná Kórea, čo ešte viac zaťažuje ekonomiku a s ňou akciové trhy.
Nečakaný nepriateľ
Ázia sa ledva stihla dostať z ťažkej finančnej krízy z konca 90. rokov, keď ju zasiahol nový úder. Ten prišiel v podobe ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS), ktorý si už vyžiadal vyše 70 životov. Ako uviedla BBC, vírus zasiahol všetky ekonomiky juhovýchodnej Ázie a hrozí, že ak sa bude šíriť, svoju daň si vezme aj v Japonsku. Ešte hrošie je, že Svetová zdravotnícka organizácia neodporučila cestovať nielen do Hongkongu, ale ani do niektorých oblastí Číny. Táto krajina je síce veľká, ale ak sa vírus rozšíri ďalej, bude to mať pre Čínu ďalekosiahle následky. Navyše, je to lukratívny trh aj pre svetové ekonomiky, ktoré sa nemôžu dostať z problémov. Situáciu skomplikovali tiež niektoré ázijské poisťovne, podľa ktorých je SARS možné považovať za všeobecnú katastrofu, proti ktorej sa bežne nepoisťuje. Najväčšie poisťovne v regióne Allianz Asia Pacific, japonská Nippon Life Insurance či vietnamská Bao Viet, však zatiaľ chorobu z poistenia nevylúčili. Aj keď SARS zatiaľ celosvetovo nenadobudol nebezpečné rozmery, podľa ekonóma investičnej firmy Morgan Stanley Stephena Roacha má všetky predpoklady na spôsobenie globálnej recesie. Ako povedal, je to ďalší klinec do rakvy svetovej ekonomiky.
Kritické oblasti vo svete - obrázok