Deflácia, slovo, ktoré sa čoraz častejšie skloňuje v spojitosti s eurozónou. Pokles cien môže podľa analytikov vrátiť ekonomiku krajín používajúcich euro späť do recesie. A to by bol len začiatok ešte väčšieho nebezpečenstva. Návratu krízy.
Jediná inštitúcia, ktorá môže defláciu odvrátiť a ku ktorej sa obracajú všetky oči, je ECB. Tá však len vyčkáva a všetkých ubezpečuje, že všetko je v poriadku. Pritom inflácia svojim poklesom v marci dokonca prekvapila aj ekonómov. Podľa Eurostatu sa medziročná miera inflácie v krajinách, ktoré platia eurom, v marci znížila na 0,5 percenta z februárových 0,7 percenta. Analytici si myslia, že ECB podceňuje nebezpečenstvo v podobe deflácie a predpovedajú eurozóne deflačnú špirálu, v akej sa ocitlo Japonsko na konci 90. rokov a vymotá sa z nej až tento rok. Inflácia v Eurozóne sa dlhodobo drží na úrovni okolo jedného percenta, pričom ideálna hranica predstavuje asi dve percentá.
Podľa analytikov, ktorých oslovil Finweb, je slabá inflácia v eurozóne odrazom stavu jej ekonomiky. Tá rastie iba na základe nového dlhu. Pre takúto ekonomiku je nutné, aby ju dlh neničil pomocou vysokých splátok úverov, a preto je jediným riešením inflácia. Eurozóna je najzadlženejší ekonomický celok na svete. Na to, aby sa dokázala tohto dlhu zbaviť, potrebuje infláciu viac ako ktokoľvek iný.
Deflácia môže byť pre eurozónu preto naozaj nebezpečná. Ak trvá viac kvartálov, domácnosti a firmy začnú sedieť na peniazoch a z toho dôvodu môžu úplne vyschnúť niektoré toky peňazí v ekonomike.
Analytikov sme sa pýtali prečo sa deflácia považuje za nebezpečnú a aké škody by mohla spôsobiť na pomaly sa oživujúcej ekonomike eurozóny.
Kamil Boros
X-Trade Brokers
Z nášho pohľadu existujú tri dôvody pre tlak na pokles cien. Tým prvým je technologický pokrok, t.j. novšie technológie dokážu vyrábať viac produktov ako tie predošlé, čím ich cena voči ostatným produktom klesá. Tento fenomén poznáme predovšetkým zo sektora elektroniky.
Tým druhým je sfukovanie bublín. To znamená, že ceny niektorých tovarov a služieb v ekonomike boli umelo nafúknuté a návrat do normálu sprevádza pokles cien.
Tým tretím je neochota ľudí míňať a firiem investovať. T.j. uprednostnenie držania hotovosti pred jej využívaním, resp. znížená ochota zadlžovať sa v situácii, kedy nie je zadlženie ekonomických subjektov na vysokej úrovni. To znižuje dopyt po tovaroch a službách a tlačí ich ceny nadol.
Prvý dôvod je bežný, zdravý ekonomický jav. Druhý predstavuje návrat do rovnováhy z stiuácie, kedy sa v ekonomike dialo niečo nezdravé. Tretí dôvod môžeme považovať za problematický. A to najmä z toho dôvodu, že mzdy sú smerom nadol nepružné a tak sa náklady firiem nižšiemu dopytu majú problém prispôsobiť, čo môže spôsobiť niektorým spoločnostiam problémy, ktoré následne môžu ešte viac znížiť ochotu míňať a investovať a ďalej tak tlačiť na pokles cien a držať túto deflačnú špirálu roztočenú...
Uznávame, že deflačné očakávania môžu negatívne doľahnúť na ekonomickú aktivitu. Z nášho pohľadu sa ale ich dopad na ekonomiku preceňuje. Pretože to, že niekto odloží nákup tovaru či služby potrebu v očakávaní, že v budúcnosti bude ich cena nižšia, minimálne čiastočne vyvažuje správanie sa inej skupiny ekonomických subjektov, ktoré pri poklese ceny naopak svoju potrebu zvýšia, pretože sú ceny nízke.
Z nášho pohľadu je ale v súčasnosti hrozba deflácie v eurozóne nízka. Zdá sa, že pokles úverovania sa už zastavil, konsolidácia verejných financií je miernejšia, sentiment ekonomických subjektov rastie, popredným obchodným partnerom sa darí a pokles cien komodít sa zastavil... toto všetko sú faktory, ktoré by mali v najbližších mesiacoch pokles inflácie zastaviť.
Na druhej strane ale je potrebné povedať, že dvojpercentný inflačný cieľ je v súčasnosti na míle vzdialený a sme toho názoru, že ECB v najbližších mesiacoch príde s ďalšími opatreniami na podporu inflácie.
Jiří Cihlář
Next Finance
Pre Európsku centrálnu banku je mementom stav, ktorý nastal v Japonsku na konci 90. rokov. Tamojšia dlhotrvajúca deflácia totiž bránila rastu japonskej ekonomiky, ktorá následne spadla do recesie. Deflácia, ktorá trvá niekoľko kvartálov až rokov, má totiž tú nepríjemnú vlastnosť, že ako domácnosti, tak aj firmy môžu začať sedieť na svojich peniazoch. Z tohto dôvodu môžu úplne vyschnúť niektoré toky peňazí v ekonomike.
Najprv si musíme uvedomiť, že slabá inflácia v eurozóne je odrazom stavu jej ekonomiky. Aj napriek jej pozvoľnému ožívaniu tu totiž naďalej pretrváva nedôvera. To je hlavný z dôvodov, prečo sa bavíme o nejakej hrozne deflácie v eurozóne. Inflačné tlaky navyše tlmí vývoj v niektorých odvetviach. Tak napríklad úspech bridlicovej revolúcie v USA tlačí nadol ceny elektriny. Podobné javy môžeme nájsť v menšej miere aj v ďalších odvetviach. Európska centrálna banka bojuje proti hrozbe deflácie znižovaním svojich úrokových sadzieb. Podľa môjho názoru sa hlavný problém eurozóny skrýva práve v nízkej dôvere, ktorej zaberie návrat do Európy ešte nejaký čas.
Ronald Ižip
Trim Broker
Deflácia sama o sebe nie je nebezpečná. Dokonca je prospešná pre všetkých, ktorí šetria. Avšak náš dnešný svet je založený na ekonomike, ktorá rastie iba na základe nového dlhu. Pre takúto ekonomiku je nutné, aby ju dlh neničil pomocou vysokých splátok úverov, a preto je jediným riešením inflácia. Pokiaľ inflácia klesá, veľkosť dlhu sa zväčšuje. Veď nový dlh sa tvorí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Už teraz presahuje celkový dlh v mnohých krajinách 300% HDP. Pokiaľ sa inflácia nezvýši, tento dlh nás opäť dotlačí do ďalšej fázy ekonomickej krízy.
Eurozóna je najzadlženejší ekonomický celok na svete (ak zoberieme do úvahy dlhy obyvateľstva, firiem a vlád). Na to, aby sa dokázala tohto dlhu zbaviť, potrebuje infláciu viac ako ktorákoľvek iný. Opak je však pravdou, a dosahujeme už nižšiu infláciu ako Japonsko. Z tohto dôvodu bude musieť prísť ECB už čoskoro s kvantitatívnym uvoľňovaním, aby dokázala oslabiť hodnotu eura a pomohla tak rastu cien. Ak sa tak nestane, hodnota dlhu bude rásť, ľudia budú musieť vydávať viac na splátky dlhov, ekonomický rast a investície budú klesať a čoskoro sa ekonomika opäť ponorí do deflačnej špirály.
Matej Klenovský
analytik
Častým fenoménom pri deflácii je odkladanie spotreby zo strany spotrebiteľov v očakávaní budúcich ešte nižších cien, čo znižuje dopyt po tovaroch a službách. Pokles cien a aj dopytu od spotrebiteľov znižuje zisky spoločnostiam, ktoré sú preto často nútené k prepúšťaniu. Nezamestnaní ľudia bez príjmu spotrebujú znova menej, zisky spoločností teda znova klesnú a firmy začnú prepúšťať ďalších ľudí (tzv. deflačná špirála). Nominálne úrokové miery síce zostanú na nezmenenej úrovni (výška splátok pri pôžičkách), no spotrebitelia aj spoločnosti musia platiť „drahšími“ peniazmi, čo zvyšuje riziko nesplatených pôžičiek. Klesá takisto objem investícii, pretože investori sa obávajú zníženia hodnoty kupovaných objektov (napr. nehnuteľnosti). Miera nezamestnanosti pri deflácii často rastie a spolu s poklesom výkonu hospodárstva môže výrazne klesať aj životná úroveň v danej krajine.
Vyššie spomínané problémy môže zintenzívniť aj momentálne silné euro, ktoré škodí exportérom a mohlo by eurozóne spôsobiť ďalšie starosti. Napriek tomu si nemyslím, že eurozóne momentálne hrozí deflácia. Pondelkový odhad miery inflácie (+0,5% y/y) bol síce veľmi nízky, no po očistení o cyklické tovary jeho hodnota dosiahla prijateľnejších +0,8% y/y. Určitá miera rizika je zreteľná, no už dnes zasadá ECB, ktorá môže zaviesť rôzne programy na podporu ekonomiky, alebo iným spôsobom uvoľniť monetárnu politiku a zabrániť tak deflácii.
Martin Vlachynský
INESS
Tvrdenie o škodlivosti deflácie by som nepaušalizoval. Pokial pod týmto termínom rozumieme pokles cien, tak ten je znakom nemanipulovanej zdravej ekonomiky. Vyplýva z rastúcej produktivity, ktorá nám umožňuje vytvoriť viac produktov z menej zdrojov. Klasickým príkladom je sektor telekomunikačných a informčaných technológií. Pád ceny napr. 1GB priestoru na pevnom disku je zjavný a napriek tomu nespôsobuje sektoru žiadne problémy.
To, čoho sa dnes bojíme, je pokles cien vyplývajúci z prepadu peňažnej zásoby. Systém centrálneho frakčného bankovníctva totiž umožňuje peňažnú zásobu nafukovať, ale tá môže aj nekontrolovateľne splasnúť - napríklad kvôli bankrotu významných finančných inštitúcií. V tomto prípade deflácia nie je zdrojom problémov, ale ich dôsledkom. Je dôsledkom predchádzajúceho obdobia nafukovania peňažnej zásoby.
Pre eurozónu je problémom stav finančného sektora a doterajšia politika centrálnych bánk (najmä ECB, ale aj Fed-u). Peňažná zásoba sa v minulosti nafukovala ako dôsledok centrálnymi bankami rozbehnutého dlhového cyklu. Dôsledky zažívame už zopár rokov. To, či štatistický úrad dá mínusko pred číslo s hodnotou inflácie nie je nejaký podstatný zlomový bod.