Na tureckom polostrove Gallipoli panuje horúco aj v neskorom lete. Ženy zahalené do farebných závojov tam zbierajú hrozno, ale ani jedna z nich nikdy nepila víno. Sú to moslimky a podobne ako väčšina Turkov alkohol nekonzumujú.
Napriek tomu má Turecko množstvo vinohradov a podmienky pre pestovanie vína sú tam viac než dobré, napísala agentúra AFP. "Jeme hrozno, ale víno sme nikdy nepili. Žiadna z nás," hovorí s úsmevom šéfka zberačiek Aynur. Islam, ku ktorému sa hlási väčšina Turkov, konzumáciu alkoholu nedovoľuje.
Ideálne podmienky
Klíma je v Turecku na pestovanie hrozna viac než priaznivá. "Sú tu teplé letá aj vlhko, takže rastlinám sa tu darí," povedal Austrálčan Mark Sims, ktorý riadi vinicu Suvla. Ide o hlavného producenta vína na polostrove Gallipoli, ktorý sa rozkladá medzi Egejským morom a Dardanelskou úžinou.
Podnik Suvla bol založený po roku 2000 a začal s pestovaním francúzskych odrôd ako Chardonnay, Cabernet a Merlot. Väčšina odrôd pestovaných v Turecku je ale miestnych, sú to hlavne Kalecik Karasa, Okuzgozu a Narince.
Množstvo hrozna na konzumáciu
Čo do plochy vysadených viníc je Turecko s 480-tisícmi hektárov piate na svete, ale väčšina hrozna je tam určená na konzumáciu ako ovocie, nie ako nápoj. Kalifornský ústav vína uvádza, že nápojov sa v Turecku vyrobí len 0,05 percenta svetovej produkcie a ako konzumenti Turci vypijú len 0,06 percenta vína vyrobeného na svete.
Sommelier Murat Yanko to vysvetľuje náboženstvom. "Turecko je síce čo do pestovania viníc na piatom mieste a na šiestom čo do množstva vypestovaného hrozna, ale v produkcii nápoja je na 30. mieste," hovorí.
Nízky záujem zahraničia
Najvýznamnejší pestovatelia pôsobia na polostrove Gallipoli, najmä na jeho egejskom pobreží, a potom tiež na juhovýchode Turecka. Podľa Yankiho sa v Turecku vyrába víno červené, biele aj ružové a niektoré značky sú veľmi kvalitné. Problémom je ale malý záujem o turecké vína v zahraničí.
Vyvážajú sa len dve percentá tureckej produkcie, hlavne do Belgicka, Nemecka, Británie a USA. Sims si myslí, že je čas na agresívnejšiu propagáciu. Pestovatelia sa sťažujú na prísne podmienky a vysoké dane, ktoré zaviedol režim prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Obmedzenie predaja a zákaz reklamy
V roku 2013 jeho konzervatívna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) presadila zákon, ktorý zakazuje predaj alkoholu medzi desiatou hodinou večer a šiestou rannou. Trvalý zákaz predaja platí v blízkosti škôl a mešít a zákon tiež nedovoľuje akúkoľvek reklamu na alkohol.
Erdogan zákazy zdôvodnil starosťou o zdravie verejnosti, vláda tvrdí, že ide o reguláciu, nie zákaz konzumácie alkoholu. Yanko však hovorí, že zákazy predaja aj reklamy bránia šíreniu "kultúry vína".
Zákaz predaja alkoholu nie je v Turecku nič nové. Už v 17. storočí platil pod hrozbou trestu smrti zákaz predaja kávy, tabaku aj alkoholu. Bolo to za vlády osmanského sultána Murada IV., ktorý bol ale sám alkoholik a zomrel na cirhózu pečene. Čo však zväzuje pestovateľov najviac, sú dane.
Vysoké dane
AKP sa na alkohol zameriava od svojho nástupu k moci v roku 2002 a uvalila naň zvláštnu konzumnú daň aj daň z pridanej hodnoty. Zvýšenie cien prispelo k zníženiu spotreby vína, ktorá sa za niekoľko rokov prepadla o viac ako desať miliónov litrov.
Zo 62 miliónov litrov skonzumovaných v roku 2014 spotreba vlani skončila na 51 miliónoch litrov. Veľa výrobcov produkciu buď obmedzilo, alebo ukončilo. Vinár zo Suvly Hikmet Ataman ale nezúfa a dúfa, že sa situácia zmení. "Dôležitá je pôda a klíma, a to už máme," povedal. Sims upozornil, že sa o tureckom víne už vo svete vie a že niektoré odrody majú obrovský potenciál pre medzinárodný trh.